Vždy som sa tešil na ten okamih. Keď budem raz môcť o hiphopovej skladbe povedať, že je hlúpa. Nie však preto, že je mizerne odrapovaná, hnusne odprodukovaná alebo dokonale neuveriteľná. Tešil som sa na situáciu, keď budem môcť niečo označiť za kravinu len preto, že s jej obsahom nesúhlasím. Že ktosi bude rapovať o tom, ako je najlepším zákuskom krémeš, pričom ja obľubujem veterníky.
Hlúposťou vlastne nebudem myslieť to, že pieseň je zlá. Iba že sa mi to čisto subjektívne nepáči a nesúhlasím s ňou. Ale nebudem mať žiaden argument, prečo je to tak. Takáto situácia skoro nastala. Ale iba takmer.
V normálnej spoločnosti sú ľudia, ktorí fandia fialovej aj takí, ktorí obľubujú zelenú. Takí, ktorí milujú talianske autá i iní, ktorí nedajú dopustiť na japonské. Sú v nej pravicové i ľavicové média, dokonca aj tie takzvané liberálne, ktoré sa raz priklonia tam, raz onam. V normálnej spoločnosti si dokážete sadnúť s človekom s opačným názorom za stôl a po trojhodinovej debate plnej argumentov zistíte, že každý má v čomsi pravdu. Len veríte v iné predpoklady.
Už som si myslel, že toto zažijem pri hiphope. Len keby ten tuším popradský rap už rozpadávajúcej sa zostavy RepKebz spĺňal aspoň základné kritéria na dobrý rap. Ale toto nie je o nejakej kapele.
Vždy ma zaujímalo, akým spôsobom ľudia myslia. Chcem počúvať skladby ľavičiarov aj pravičiarov, bez ohľadu na to, či súhlasím skôr s jednými, alebo s druhými. Chcem vedieť, aké ľudia prijímajú postoje a ako ich pre seba zdôvodňujú – aj keby boli stokrát naivné a s realitou nemali nič spoločné. Napokon, história nás naučila, že „veľké“ myšlienky sa málokedy zaoberali niečím takým prízemným ako je skutočnosť. Takíto ľudia sú užitoční, pretože len oni dokážu veci skutočne meniť.
Len pri jedincoch, čo na danú tému namiesto pár kníh prečítali komiks či patadokument z dielne Michaela Moora, mávam zmiešané pocity. Je fajn milovať anarchistov a komunitaristov až do okamihu, keď si uvedomíte, že logickým dôsledkom ich vlastných myšlienok je klasická kastovná spoločnosť alebo chaotický stav „homo homini lups“. Že aj Marx bol novátorský (čo vlastne ani nie je pravda, povedal by Platón) v 19. storočí, ale naivné to bolo už vtedy, keď ho živil jeho kamarát továrnik. A že revolúcia vždy skončí v krvi, v ktorej utopí ako prvé svoje vlastné deti.
Myšlienkové strety sú však príjemné. Ale zatiaľ musíme počkať: možno sa raz dočkáme hiphopových skladieb, ktoré okrem ľavých, pravých či akýchkoľvek iných fráz a klišé ponúknu premyslené vety. Dovtedy sa budem tešiť na ten okamih, až prídu.
Odporúčame: Vyjsť von. Už je dosť teplo a keďže polovica národa sa prechádza v nákupných strediskách, v parku môžete byť príjemne sami.
