Moja Reč – Dual shock CD 1
Album s Komplotom avizovali Supa a Delik hneď po nahraní debutového albumu SM Show. Podľa ich vtedajšej produktivity som očakával, že príde na rad v nadchádzajúcom lete, tak ako sľubovali. Miesto neho prišiel druhý diel ich mixtapu a potom sme ich dlho počuli už len prostredníctvom početných hosťovačiek. Práve spomínané hosťovačky vo mne vyvolávali obavy, že dobrí chlapci prežívajú tvorivú krízu a nemajú povedať čo nové. Po dvoch rokoch čakania je sľubovaný album s kapelou na svete (teda na Slovensku). Aby som nechodil dlho okolo horúcej kaše, hneď na úvod skonštatujem, že je dobre, že nevyšiel hneď po SM Show. Dôvod je jednoduchý – dozrieť stihol tématicky, interpretačne i produkčne. Dozrieť budú musieť aj poslucháči, lebo album núti nielen počúvať, ale aj premýšľať.
Povestné MR punch lines, či Delikovské „dick lines“ idú do úzadia, lebo sú potláčané témami hlbšieho charakteru. Netvrdím, že Supa a Delik zrazu v každom tracku vylievajú svoju dušu, ale omnoho viac je zo skladieb cítiť, že čo na srdci, to na jazyku a poslucháč má tak možnosť zistiť ako žijú a čo si myslia.
Už prvé tracky Handlová je späť a Slovensko ma presvedčili, že so živými nástrojmi to chalanom svedčí, to čo ale predviedla skladba číslo tri – Oheň, na to som nebol pripravený ani v tých najlepších snoch. Delikov dokonalý flow v prvej slohe, divoký Zverina na refréne a súhra Supovho rapu s gitarou to všetko rozpúta v súlade s názvom skladby doslova peklo. Pri Delikovom flowe ešte chvíľu ostanem. Už predtým som ho považoval za jedného z najlepších na scéne, on sa ale dokázal posunúť ešte ďalej a to čo predvádza v niektorých skladbách je doslova explózia a čestne prehlasujem, že čo sa týka prejavu, momentálne nemá konkurencie. To ale vonkoncom neznamená, že by bol Supa slabším článkom reťaze. Neviem, či to je jeho charakteristickým hlasom, alebo či v ňom drieme duša rockera, ale často mi pripadalo, že pre rap do tvrdších gitarových trackov je ako stvorený. Vie veľmi dobre pracovať s dynamikou prejavu a klásť pauzy na tie správne miesta.
Album je tématicky pestrý a najmä originálny. Spomeniem napríklad skladbu Najmocnejšia defka, kde chlapci použili ľahkú ženu ako metaforu pre hudbu. Veľmi nápaditá je aj pieseň Prezident asi byť už nestihnem. Myslím, že názov hovorí sám za seba. Skladba Cvak, to je zas sled fotografií, ktoré ilustrujú osobný i rapový život Supu a Delika. Obom sa podarilo textom vyvolať dojem, že sa skutočne spolu s nimi prehrabujeme fotkami a oni len komentujú statické obrazy na nich. Spomenúť ešte musím track, Kde sú keď ich treba, ktorá je podľa očakávaní venovaná našim pánom policajtom. Predstavte si pomalú, mierne hypnotickú hudbu, do ktorej úplne pokojným takmer rozprávaným rapom odznejú dva príbehy ilustrujúce spoľahlivosť a zmysel pre spravodlivosť členov polície. Z tejto skladby dýcha mrazivá atmosféra. Najmä pri Supovom refréne.
Pochváliť mi ešte zostáva Jozefa Engerera, ktorý je majoritným autorom hudobnej zložky. Na albume sa predstavil rôznorodými skladbami od striktne rockových cez skladby ovplyvnené rozmanitými, občas až popovými námetmi. Podstatné je, že hudba je tak správne vyvážená a plní dokonale svoju funkciu – podporuje rap interpretov, ale nebije sa s ním. Okrem spomínaných skladieb Oheň a Kde sú keď ich treba ma hudobne oslovili „akustická“ Duša psa a najmä Na voľnej nohe, ktorá znie doslova ako dobre tikajúce hodinky.
Ak ste sklamaní, že som celý čas len chválil, tak vám tentokrát skutočne nepomôžem. Tomuto albumu nemám čo vytknúť. Nevyvolá asi taký boom (ani boom boom) medzi mládežou, ako predošlé počiny Mojej reči, ale jeho hodnoty sú oveľa stabilnejšie a trvalejšie. Ako som už raz spomínal, treba ho počúvať a premýšľať.
Moja Reč – Dual shock CD 2
Recenzie albumov zvyčajné začnú nejakou všeobecnou a nič nehovoriacou rekapituláciou predchádzajúcej tvorby dotyčnej kapely. Patrí sa zopakovať niekoľko úspechov prípadne neúspechov. Patrí sa pritom použiť pár slovenských hiphopových klišé počnúc ulicou a akousi hrou na elity končiac. Vymenujeme niekoľko producentov, porozprávame o flow a progrese a obe strany sú spokojné: interpreti i my, samozvané internetové autority.
Pri Mojej Reči ma podobné publicistické gýče nebavia. Nebaví ma písať traktáty o albumoch a kapelách, o ktorých všetci vieme, že sú dobré. A najmä, nebaví ma napísať takéto vyhlásenie v poslednej vete, keď si to môžeme povedať hneď na začiatok.
Napríklad: že druhé CD dvojalbumu Dual shock je dobré, podobne ako prvé. A že ho počúvam rád. Pretože tie ich elektronické beaty na ňom možno nie sú najinvenčnejšie, najdokonalejšie, najoriginálnejšie, ani najviac posúvajúce hip-hop. Hocikam. Ale oveľa dôležitejšie je, že jednoducho a banálne nevadia, a občas veľmi príjemne prekvapujú. Aj keď môžeme hovoriť o takých, ktoré sa počúvajú lepšie a takých, ktoré horšie.
Napríklad Wich je sklamaním. Jeho inštrument k Je mi to jedno je v tom lepšom prípade nuda. Príjemným prekvapením sú naopak skladby Vstaň a ži či Sám s československým retro zvukom – na ktorý má patent hádam Trafik. A pri skladbe Tá žena je horror sa spočiatku zasmejete. Potom vás napadne ten druhý plán, ktorý hovorí o pokrytectve mužského sveta. A ani ste nemuseli počuť o feminizme.
„Keby ide o chlapa, tak je to hrdina a bonviván / ale je to žena, tak je šľapka, čo smrdí jak kólia / ale za čo by sa hanbila / robí to, čo každý chlap / zabáva sa, opíja sa, vždy to platí nejaký chlap.“
Tam je vlastne tá pointa Dual shocku, skladby Mojej Reči sú predovšetkým o rape. Je len málo, ak vôbec, podobne zaujímavých domácich rapperov, ktorí majú zvládnutú techniku aj obsah. Je diagnózou slovenského hiphopu, že niektorí majú zaujímavé frázovanie a niektorí majú rýmy. Ale málokto dokáže technicky poctivo a klasicky striktne odrapovať skladbu a vy zároveň nelížete od zlosti omietku alebo nehľadáte v skrinke antidepresíva. Takými sú asi len Moja Reč a ešte tak Danosť – niežeby som nemal rád aj iných rapperov.
Neznamená to, že každá skladba dua Supa a Delik je výletom pre kaviarenských intelektuálov. Znamená to však, že vás nefackuje hanba. A to vôbec nie je málo, tobôž v našom rape. Navyše, o doubletimes a spitting sa u nás snaží kdekto, lenže… Nuž, zvyšok si domyslíte.
Škoda jednej veci. Moja Reč má akési nešťastie na relatívne hlúpe technické chyby. Album S/M show mal v niektorých skladbách otočenú fázu, čo na istých prehrávačoch vadilo. Teraz na druhom CD dvojalbumu nesedia názvy skladieb a od druhej polovice ich miesto na albume. To je posunuté o skladbu. Na skit sa totiž v trackliste akosi zabudlo. Banalita, ale banality robia rozdiel medzi veľmi dobrým a úžasným.
„Možno si stretol svoju životnú lásku / no ona vie, že smrdíš korunou a chce výhodnú lásku / možno si sa chcel iba zabaviť a niečo popiť / a keď ťa ťahali z vraku bol si rád, že nie si chromý / možno si práve zistil, že ťa slečna podjebala / možno si práve zistil, že aj gangsta môže plakať.“
Ale aj tak platí jediné: ide o to čo vidíš, keď sa pozrieš do zrkadla. A vlastne o tom je rap.
Tracklist k CD Dual shock (EMI Music – 2009)
CD 1:
1. Handlová je späť
2. Slovensko feat. Sani Sasi
3. Oheň feat.Zverina
4. Už je to preč reat. Gyongyi
5. Chce ma zobrať na byt
6. Na voľnej nohe fet. Hugo Toxxx
7. Duša psa
8. We be trippin feat. Otecko
9. Stoj si za tym čo si teat. Pio Squad
10. Najmocnejšia defka
11. Kde sú keď ich treba
12. Prezident asi byť už nestihnem
13. Chlapi feat. Marián Čekovsky a Opak
14. Cvak feat. Sani Sasi
Bonus tracks:
15. Zaľúbil som sa RMX
16. Musíš vydržať – Prison Break Anthem
CD2:
17. Sud prachu
18. Je mi to jedno
19. Vstaň a ži
20. Hrdinovia feat. Koko nas je
21. Piroman feat. James Cole
22. Sám feat. Ivan Hoe
23. Piatková noc
24. …
25. Tá žena je horror feat. Ivan Hoe
26. Nesúdim nikoho feat. Cigo
27. Zľavy feat. Otecko
28. Zbraň v ústach
29. Vrecia kosti
30. Iný jazyk
31. Kopa šrotu feat. Pio Squad
32. Odtlačky
33. Mam byť taky aky nie som?
