Nemám rád: pózy a pokrytectvo. A tiež verklíkovanie hlúpych myšlienok. Nemám rád, že slovo ulica sa v rape stalo akousi mantrou. Nemám rád zakomplexovaných idiotov, ktorí v diskusiách pasujú hip-hop vo všeobecnosti za to najhoršie, čo sa hudbe a spoločnosti za posledných dvadsať rokov stalo. A tiež podobne zakomplexovaných idiotov, ktorí si myslia, že rap je naopak to najlepšie.
Mám rád: kvalitné a pekné veci. Mám rád dobré jedlo, pitie, hudbu a ženy. Mám rád, keď mi muzika niečo dáva. Som snob, mám rád kvalitu a názor. A predovšetkým, mám rád Indyho a Wicha. Preto vám prinášam rozhovor s Andrém alias INDYM. V neskrátenej verzii, po linke Praha – Bratislava.
Hip-hop v Čechách už nejaký ten rok funguje. Čím to však je, že je stále akoby o tých istých dvoch, troch kapelách?
Ťažko povedať. Rozhodne je to veľká príčina tej stagnácie, toho, že sa tu nič nedeje. Na rozdiel od Slovenska. Neviem ale prečo, to je ako opýtať sa, prečo máte málo lyžiarov. Proste sa neurodilo.
Tu pritom rapperi plačú, že nemajú médiá, vy máte dva časopisy a predsa, na Slovensku sa predáva viac albumov.
Slovákov je polovica a predáva sa tam dvakrát toľko albumov. Možno sú tí ľudia menej rozmaznaní, kapiel je množstvo a fanúšikovia ich podporujú, chodia na koncerty, kupujú si CD. Rastie tým ta scéna, kapely majú prostriedky na kupovanie techniky a následne hľadanie talentov. Ten cyklus je oveľa zdravší, tu to funguje vďaka sponzorom a nejakým promóterom. Akoby ale tá scéna, tá fanúšikovská základňa, to tu priveľmi nepodporovala. Ľudia si sťahujú CD a peniaze miesto do vstupu vrazia radšej do húlenia.
Čím to je? Česká mentalita vždy bola taká, že svoje veci ľudia podporovali? Príkladom nech sú filmy.
Možno to je vekom. Tá komunita je mladšia, sú to ľudia, ktorí nemajú predstavu o peniazoch, o tom, čo znamená zarobiť si na seba. Myslia si, že všetko je zadarmo, zatiaľ čo u filmov je to tak, že tá komunita je oveľa dospelejšia. Majú vlastné príjmy. A nie je im šestnásť.
Čiže ráno si neprečítajú niektorý tínedžerský časopis a nepovedia si, že odteraz budú rap?
Presne tak. Takí dnes chodia na rapové koncerty. Na druhej strane ale zase v ponuke nie je toho toľko. Možno keby tu boli ďalšie štyri nové kapely a ročne vychádzalo sedem, osem dôležitých, otočilo by sa to. Aj tých ľudí to viac inšpiruje, nie je to pozeranie sa stále na tie isté tváre.
Nie je to ale tak, že rapperov, čo chcú rozprávať, je dosť, ale stále málo tých, čo aj čosi povedia?
Asi k tomu nemôžeš prísť ako slepý k husliam. Tie slová by mali mať nejakú váhu, no na scéne je málo uveriteľných rapperov, pretože nemajú nikoho a nič za sebou, nemajú to odžité. To zase nie je podmienkou, hip-hop je slobodný a pre mňa za mňa si ho môže robiť kto len chce. Ale potom tam nie je žiaden odkaz, posolstvo a príde mi to, že scéna sa akoby otáčala k egovýpovediam. Ja som naj a vy všetci ostatní ste out. Až na výnimky sa prestali robiť tematické veci.
Ty sám si známy komplikovanými textami, metaforami. Ale preto ti tiež vyčítajú mäkkosť.
To síce áno, ale to sú námietky ľudí s IQ húpacieho koňa. Takto píšem, kto chce čosi počuť, nájde si to tam. A kto chce počúvať húpacie kone, počúva húpacie kone. Tak ako v živote.
A nepredávajú sa húpacie kone lepšie?
To práveže nie je pravda. Myslím, že scéna je napoly rozdelená, niekto má rád to, iný zase ono. Niekto ti povie, že rap je o tom byť čo najdrsnejší, iní, že je odkazom. Hip-hop je pre mňa voľná platforma a nikto nemá patent, akoby mal znieť. Väčšina diskusií aj tak skončí pri tom, či máš hudbu rád a či v tebe niečo vyvolá. Všetky tie recenzie, kritiky a poznámky fanúšikov sú úplne mimo. Potrebné je riešiť iba to, či sa mi to páči alebo nepáči. A ak nepáči, vyhodím to z okna. To ostatné sú prázdne kecy.
Kritiku si teda v kapele nepripúšťate?
Ale isteže áno. Riešime ju a zaujíma nás, čo ľudia hovoria, ako to cítia. Ale rozhodne to nemá vplyv na našu tvorbu.
Hádej kdo… býva pasovaný za album roka, objavili sa však aj výrazne negatívne ohlasy, práve na tvoj prejav.
Chceli, aby som bol viac zlý, chceli vidieť moje temné ja. Ja si cením kritikov, ktorí ma skritizujú, no konkrétnym argumentom. Akonáhle je recenzia v duchu – prial by som si, rád by som počul – sú to kecy. Albumy sa netočia kvôli recenzentom. A i keď je recenzia vždy subjektívna, recenzent by mal písať, že toto je nanič, toto ma baví a tamto je dobré. Ale nie, čo by si prial a neprial. Teda zbytočné osobné frázy.
S Wichom a Laforom ste začínali v graffiti, ako ste sa dostali k hudbe?
Chodili sme na Sedmičku, robili vlaky. Tam bol Orion, náš kamoš, on hral na gramofóny a Wichovi sa to páčilo, a tak sme uňho párkrát urobili žúr. Wich sa tam učil hrať. Etien z Jižáku nám zohnal nejaký software a s Wichom sme len tak zo srandy začali robiť hudbu, ja písať nejaké texty. To sme už pomaly končili s graffiti, Lafor začínal s brekadanceom, Wich sa venoval dídžejingu a ja rapu. Spočiatku to bola taká recesia. Hovoril som si, že keď Wich hráva na garmofóny a Lafor robí breakdance, tak ja budem robiť rap. Vzniklo to spontánne. Nikdy sme nemali ambície byť muzikantmi, ono to prišlo samé. Ale nikdy sme si nemysleli, že z toho čosi bude. Aj ten album My3 bol spočiatku točený ako demo, ale vo finále sa toho niekto chytil a vydal to.
Pociťuješ za tými časmi nejakú nostalgiu?
No, stále robím nejaké tvary, kreslím, hrám sa s písmom. Lafor ako jediný stále aktívne maľuje. Mňa to baví sledovať, občas pozerám na weby. Sledujem ulicu a keď vidím niečo dosť dobré a na dobrom mieste, alebo pekne urobený vlak, až ma tak zasvrbí. Vtedy si viem predstaviť, že som zase v tom. Ale už je to pasé, nemaľoval som už šesť rokov, nedržal dózu v ruke. Aj keď sme s Wichom maľovali nejakých osem rokov, od ’93. Tie časy boli a už nie sú, nemá cenu nad tým nariekať. Chýba mi skôr tá partia, vtedajší duch.
To, že to už nie je záležitosťou komunity, alebo stredný prúd?
Každý ide za seba, ľudia sa akoby uzavreli do svojich malých táborov. Sú pokazené vzťahy, to vieme všetci. Najskôr sa to stalo v Čechách a teraz sa to deje u vás.
Platí teda, že rap je ten vysnívaný super džob?
V tej skladbe je to skôr irónia. Ale myslím si, že to funguje v oboch významoch. Ironicky, pretože všetci sme hrozní burani, no zároveň nás to už celkom dlho živí. Nežijem za päťdesiattisíc mesačne, ale od My3 ma to v podstate živí.
Aký máš postoj k obrazu, ktorý rap okolo seba teraz vytvára?
To veľmi neriešim. Keď bude niekto chcieť nosiť korále zo šípku, nech si ich nosí. Myslím si, že tá scéna je zbytočne zašpinená tým, že ľudia riešia povrch a nie to pod ním. Mňa skôr štvú tie vzťahy. To akoby som teraz natočil disstrack na PSH.
A nie je to tým, že niekedy je u nás rap len ten obal a nič pod ním?
To je možné, keď niekto chce obal, kúpi si ho. Verím na individualitu ľudí, keď ťa čosi nebaví, nekupuj si to, nesleduj to v televízii. Pre mňa je primárna hudba a vo finále mi je všetko ostatné jedno.
Je pravda, že nakoniec aj vám pomohol naspäť diss s Hugom Toxom a track Velrybí hovězí?
Myslím, že aspoň z časti určite. V tej dobe kapela veľa nerobila a nás to v podstate vrátilo do hry. Urobilo to reklamu, ale nebol to zámer. On to nahral spontánne a ja som rovnako spontánne odpovedal. Ak si niekto myslí, že to bolo naplánované, musím ho sklamať.
A čo doska Hádej kdo…?
Keď som to už stýkrát počúval, štvala ma. Aj som ju chcel vyhodiť z okna. Ale potom sme ju počúvali po dvoch mesiacoch a stále nás baví. Opravili by sme niektoré veci, ale to by mohol robiť človek stále dookola. Máme rozrobené nejaké veci, Wich dokončil Nironic, robí na sóĺe, ktoré by malo byť kompletne zahraničné a už máme rozrobené aj nejaké ďalšie veci na novú dosku. Tá by mohla byť niekedy v januári.
Je nejaká otázka, ktorú si chcel vždy dostať?
Je zvláštne, ale mám rad letectvo a nikto sa ma naň nepýta.
Prezraď viac.
Ako malý chlapec som cestoval za rodinou na Cyprus a keď som mal dvanásť, tak som chodieval na letisko, zháňal som si informácie, nejaký čas na letisku aj pracoval. Hlásil som sa na pilotnú školu. Ale okolo pätnástich som to vzdal, i keď ma to strašne bavilo. Teraz sa tomu bohužiaľ nevenujem, som tu zavŕtaný v manuáloch od samplerov a riešim prácu okolo lejblu.
www.indyawich.cz
www.myspace.com/indyawich
