Ty si koľko predal albumov? A koľko máš fanúšikov na Facebooku? A s kým si si na krste potriasol rukou?
Je to príšerná póza. A hrozný zlozvyk, ktorý sa objavuje pravidelne a v akýchsi cykloch vždy vtedy, keď sa na podobné nezmysly zabúda. V skrátenej verzii znie nejako takto: tí hnusní komerčáci, ktorí predávajú svoju hudbu, sú zlo. My sme dobro, pretože sme čistý underground a robíme to len pre pár kamarátov.
V umení zrejme nejestvujú univerzálne kritéria na to, čo je a čo nie je dobré. Ale keď už si nejaký náhodný spôsob hodnotenia trebárs muziky zvolíme, ten predáva sa/nepredáva ako synonymum dobré/zlé je jedným z najdebilnejších.
Je to smiešne o to viac, že tá istá hudba tých istých ľudí sa pre takýchto pózerov zrazu zmení v okamihu, keď sa dotyčný umelec stane o malý kúsok úspešnejším. V preklade do skutočného života: je trpko-trápne, ak ste počúvali Duša pred Slávikmi, no po nich je Majk Spirit smutný popový komerčák.
Človek nemusí byť úplný génius, aby si podobné veci pamätal aj z minulosti: skutočný rap sa na Slovensku robil len dovtedy, kým veľké vydavateľstvo nevydalo prvý album. Alebo kapely nenatočili prvý videoklip, nezahrali ich prvý raz v rádiu a nevystúpili v televízii. A vlastne – skutočný punk sa robil tiež len vtedy, keď tento čudesný hudobný štýl predával handry jednému londýnskemu obchodu. A čo, skutočná hudba sa robila len vtedy, keď chudobní zablatení grioti poskakovali kdesi na zaprášených cestách niekde v západnej Afrike.
Milujem podobné vyhlásenia. Iste, človek sa môže vykašľať na svoje vlastné myšlienky a robiť predžuvané veci presne podľa šablóny na úspech. Ale diletantom sa nestane preto, že ten úspech dosiahol, no preto, že používal práve tú šablónu. Škoda len, že veľké množstvo ľudí si stále zamieňa príčiny s následkami.
Tým nechcem nikoho obhajovať. Ani Duša, Rytmusa či množstvo ďalších vecí, z ktorých by som aspoň niektoré hocikedy nazval príšernými. No štipka príčetnosti nepustí: Peťo Tázok nie je úžasný projekt preto, že vystupuje v malých kluboch a zahrá ho tak jedno rádio. Je úžasným preto, že mal čosi, čo sa v slovenskom rape (a pridružených žánroch) takmer nevyskytuje – formálny nápad.
A tie diskotékové kolotočiariny tiež nie sú kravinami preto, že ich hrajú rádiové kolotoče. Ale preto, že podobné blbosti sa nevyvíjajú už najmenej pätnásť rokov a ak to trošku zveličíme, dokáže ich vytvoriť každý druhý hudobný producentský pseudoprogram zapnutý na automatiku.
Zabudnite preto na všetky tie nezmysly o hip-pope. To totiž nie je a nemôže byť žiadnym hodnotením kvality. Napokon, sám sa hocikedy postavím za veľkú väčšinu tvorby Dipla, Timbalanda či Kanye Westa. A viete si predstaviť väčší pop?
PS: Tento text som pôvodne chcel napísať po našich Slávikoch. Ale prišlo mi, že niektoré veci potrebujú odstup.
(FOTO: oxygeno2/Deviantart)
