Som v rozpakoch. Presnejšie, som v rozpakoch z nového samplera labelu Blind Deaf. In medias res: počúvam Timbalanda. A potom si pustím tento album. Je to ako presadnúť z nového Maserati Gran Tourismo od Pininfarinu do škodováckej Fabie. Fabia je tiež auto, ktoré vás odvezie z miesta A na miesto B, má silnú sieť servisov za rozumnú cenu, v našich končinách je to rodinná značka a vozítko je to viac menej spoľahlivé. Ale žeby ste mali z jazdy v ňom zážitok porovnateľný s Maserati? Tak to ani náhodou.
Bohužiaľ, zásadná vec, ktorou tento nosič občas trpí, a ktorá je častým problémom mnohých producentov, čo veľmi „chcú“, je preprodukovanosť a „precpatosť“. DTonate má pretlak nápadov, no tým pádom sa do jednej skladby snaží napchať veci, z ktorých by kľudne mohol poskladať skladby tri. Páči sa mi, že s rapovými stopami pracuje, akoby to bol iba ďalší hudobný nástroj, lenže práve preto ich často aj utápa. Predsa len, v hip-hope to nie vždy funguje na princípe rovnocennosti.
Príklady: je fajn, že v skladbe s Emdeem sa pohráva s disharmóniami, no aby si to producent mohol dovoliť, musí mať fakt silný nápad (a schopnosti). V tomto prípade ale vznikol iba akýsi zvukový bordel. To je napokon častá DTonateova chyba, že na jednej frekvencii má rap, vokálový sampel a ešte aj pady (nie nápady, pady sú synťák, sláky alebo čosi podobné – takéto vysvetlenie vám zatiaľ musí stačiť). A milý poslucháč, vysomár sa z toho. Viď remix Už Jdou Indyho a Wicha.
Aby sme ale boli fér, každá minca má dve strany. A aj na tomto CD je dosť zaujímavých skladieb. Či už „Lights, Camera, Action“, „Peace Pipe“, ktorá mi pripomína Outkast alebo napríklad Dysmusaxove produkcie. I keď tie trpia prílišným opakovaním sa. Príjemným prekvapením sú pre mňa Tafrob (freestyle ešte neznamená, že niekto je dobrý albumový rapper) i Pawlee. Naopak, Jay Diesel je – ako to diplomaticky povedať – nanič. A teraz myslím techniku rapu. Chcel by spittovať, rád by šiel doubletimy, lenže… Ono mu to veľmi nefunguje.
Vo všeobecnosti, sampler je relatívne fajn. Moja Reč a Idea, Pio Squad, Tafrob, Pawlee, ale i Madaphoar, Parcel či Dudley Perkins. A do značnej miery majú na tom zásluhu i zvukoví inžinieri Boris Carloff (aka Mr. kNot Photogenic) a Dup X. Skladba „Nevíš Jak Je Těžký“ funguje aj po tých dvoch rokoch stále dobre. Niektoré veci sú silnejšie, niektorým veciam by pomohlo buď definitívne vyhodiť rapovú stopu a nechať ich abstraktné alebo potom ich radikálnejšie zminimalizovať. Ale je možné, že posadnutosť nuschoolovým minimalizmom je iba mojou osobnou obsesiou.
A áno, teší ma, že čosi ako label Blind Deaf existuje. Nevravím to preto, že s nimi Artattack tak trochu spolupracuje. Idea sa mi páči: „Mladí, talentovaní a kreativní lidé spolupracují s mladými talentovanými a kreativními lidmi, posouvají a boří hranice žánrů, jsou aktuální, provokují a neztrácí vlastní tvář.“ I keď s tým borením a posúvaním hraníc až tak nesúhlasím. Takých už bolo, a ešte takých bude.
Tracklist k CD Blind Deaf Sampler vol. 1 (Blind Deaf – 2007)
1. Intro
2. Tafrob – Stíny
3. Pio Squad – Musíme Jet
4. DTonate ft. Moja Reč & Idea – Mnoho Podob
5. Emdee – Nothing Like A Lady
6. Indy a Wich – Už Jdou (remix)
7. Kaidžas – Žijem Pre
8. Doppel Skoops ft. Medaphoar, Nironic & DJ Wich – Lights, Camera, Action
9. Tafrob – Nuda V Brně
10. Jay Diesel – Kupuj Originál
11. DTonate ft. Dudley Perkins – Peace Pipe
12. Dysmusax ft. Parcel – Better Let Them Know
13. Tafrob ft. Kaidžas & DJ Lucco – Nevíš Jak Je Těžký
14. Dysmusax ft. Apoka – Jdou Po Mně
15. Tafrob – Pojď Si Hrát
16. DTonate ft. Pawlee – Bullet In The Head
