Narodil sa ako Brit. Brit s čiernou dušou Jamajčana, so zmyslom pre rytmus, s hudbou v srdci. Niekde medzi náboženským cítením, Londýnskymi stokami a tónmi s veľkým T vyrastal tento, bez akéhokoľvek zveličenia, fenomén ostrovných beatov. Rodney Hilton Smith podľa krstného listu, známejší pod umeleckým pseudonymom Roots Manuva. Pán Hudobník. Priznám sa, pri kladných recenziách svetových (viac alebo menej serióznych) časopisov mi tvárou väčšinou prebehne dvojzmyselný úškľabok. Všetky tie kvázi celebrity a ich naoko geniálne a postmoderne progresívne počiny. No málokedy sa stane, že by sa tieto periodiká do jedného zhodli na názore, že niečo jednoducho nemá chybu. Že je to naozaj perfektné. Tak, ako v prípade albumu Awfully Deep. Hudba je na jednej stráne dosť subjektívna záležitosť, no asi existujú nejaké hranice „dobrého vkusu“.
Všetky tie desiatky kladných kritík vo mne vyvolali obrovskú zvedavosť a očakávanie, v čom je vlastne tento, už tretí, album Roots Manuvy taký úžasný? Odpoveď som hádam dodnes nenašiel, naozaj neviem, čím to je, ale poviem to na rovinu, vo svojom živote som počul iba málo (ak vôbec) lepších albumov. Načo chodiť okolo horúcej kaše…
Ak nie ste hluchí a zaujíma vás predovšetkým kvalitná hudba, produkčná zrelosť a cit pre atmosféru (a dávno vás nezaujímajú všetky tie „akože“ škatuľky, že toto je „čistý“ hip-hop a toto už nie), nie je o čom. Album Awfully Deep je proste povinnosťou. Totiž, Rodney Smith v ňom prekročil všetky hranice hip-hopu a pohybuje sa niekde vo vodách všemožných odnoží polámaného beatu. Chvíľu to znie ako dancehall, reggae, calypso, inokedy ako trip-hop, 2step, alebo breakbeat. To ani nehovorím o jasnom ovplyvnení karibskou hudbou a súčasnou syntetizátorovou elektronikou. Preto sa môže stať, že mnohí „striktní“ fanúšikovia hip-hopu vo svojej (zabednenej?) žánrovej čistote budú týmto počinom sklamaní. Budú ním pohŕdať. Naopak, ľudia otvorení novým nápadom (a mal som možnosť presvedčiť sa, že mnoho fanúšikov tohto albumu by si klasický hip-hop nikdy nepustili) možno pochopia, o čom tu vlastne píšem.
Koniec koncov, Roots Manuva nie je len tak hocikto, už za svoju prvotinu Brand New Second Hand získal v roku 1999 cenu MOBO (britská hudobná cena zameraná na „čiernu“ hudbu) a jeho ďalší album Run Come Save Me bol nominovaný na Mercury Music Award. Týmto si vytvoril na Ostrovoch (a nielen tam) celkom slušnú reputáciu a vybudoval si imidž dravého a najmä dopredu hľadiaceho hudobného producenta (a samozrejme MCho).
Ale naspäť k samotnému albumu, nech sa snažím ako viem, jednoducho na ňom nenachádzam slabé miesto. A čím ho počúvam viac, tým sa mi viac páči. Nechcem tu vymenovávať všetky jeho absolutóriá, no jedno si neodpustím, takúto prácu s efektmi a FXkami som asi ešte nepočul. Skladby sú priam prešpikované všelijakými zvukovými „blbostičkami“, niekedy sú to congá v pozadí, inokedy rôzne ruchy a (nemôžem si pomôcť) prekrásne vokály (a chorály). No nikdy sa nestane, že by skladba bola preplnená, vždy je ustrážená presne tá tenučká hranica, kedy „efekty“ skladbu ozvláštňujú, no neznižujú jej kvalitu. Ale skladby ako Colossal Insight a Too Cold si treba proste vypočuť, pretože slová niekedy pri opise nestačia.
Po lyrickej stránke sa stretneme (ako inak) s naozaj inteligentnými textami, Roots nemá problém otvoriť si „ústa“ na pseudopózovanie „scény“, inokedy si vezme na pretras sociálne témy, no stretneme sa aj s duchovne ladenými výpoveďami. (mimochodom, podobne ako Wyclef Jean, je synom kazateľa). Napriek tomu, že album vlastne asi nebol myslený príliš pozitívne, vždy, keď si ho znova pustím, vyvolá mi na tvári úsmev a zlepší náladu. Jednoducho na chvíľu skrášli deň. Práve tú atmosféru, ktorá sa celým Awfully Deep tiahne, tú schopnosť vyvolávať rôzne emócie, považujem za najväčšie pozitívum tohto albumu. Ak vami nepohne napríklad skladba The Falling, tak neviem. Pravdepodobne ste mŕtvi…
Tesne pred vydaním Awfully Deep uzrel svetlo sveta aj singel Colossal Insight, ktorý obsahuje okrem „rádiovej“ verzie titulnej skladby niekoľko remixov. O jeden sa postarali napríklad aj „vychytení“ fínski producenti Röyskopp. Remixy sa nesú v pokojnom duchu, sú dostatočne rôznorodé, vždy nanovo zaujímavé, za vypočutie jednoznačne stoja, no latka nastavená originálnou verziu je naozaj vysoko a neviem, či ju niektorý z remixov vôbec prekonáva.
Ako som už povedal, málokedy sa nechávam ovplyvniť názorom niekoho iného, no tentokrát musím súhlasiť so všetkým, čo sa už o novom počine Roots Manuvy povravelo, tento album je pre každého, kto to myslí s kvalitou vážne, povinnosť. Myslím si, že každý si na ňom dokáže nájsť to svoje, no tak či onak, tento album je taký vynikajúci práve ako kompaktný celok. Pre mňa osobne určite. Roots Manuva jednoducho dokázal, že on a Streets kraľujú. Osobne si Awfully Deep kladiem na čestné miesto na poličke hneď vedľa The Score od Fugees. A to je už čo povedať.
Alebo ešte jeden citát na záver, s ktorým do bodky súhlasím:
„Play the cd. Because it’ll catch you and make you laugh and make you dance and make you revel in that voice as it slips off the back of the beat… And that, ladies and gentlemen, when you give it a moment, when you feel the music travelling up your spine, your hair standing on end, that ladies and gentlemen, is really deep.“
Tracklist k albumu Awfully Deep (Big Dada Rec. – 2005)
1. Mind 2 Motion
2. Awfully Deep
3. Cause 4 Pause
4. Colossal Insight
5. Too Cold
6. A Haunting
7. Rebel Heart
8. Chin High
9. Babylon Medicine
10. Pause 4 Cause
11. Move Ya Loin feat. Lotek
12. Thinking
13. The Falling
14. Toothbrush
