Recenzia albumu CD Peťo Tázok – Neuveriteľne smutný album
Priemerná hudba sa od zlej hudby líši v tom, že pri počúvaní nemáte nutkavú potrebu siahnuť na život jej tvorcovi. Dobrá hudba sa však od priemernej, tobôž zlej, líši v tom, že nielenže ju chcete počuť aj druhý raz, ale že aj po tento druhý i tretíkrát v nej nájdete čosi nové.
Výsledkom tohto relatívne primitívneho rozdelenia je zistenie, že ono muziky síce vzniká neuveriteľné množstvo, no tej skutočne zaujímavej zase až tak veľa nie je. I keď určite viac, než dokáže normálny človek za život vypočuť.
Pre mňa do takejto kategórie dobrej hudby spadajú aj Bene a Karaoke Tundra s ich projektom Peťo Tázok. Či už to bol na slovenskej hiphopovej scéne revolučný počin – épečko Vp84, alebo v Čechách vydaný album – Album. V oboch prípadoch to bolo akési nóvum, ktoré ukázalo, že z tej nudne ublíženej škatuľky so štítkom „slovenský rap“ dokážete ešte stále vytriasť zmysluplnú alternatívu. A keďže to bola alternatíva elektronická, je len logickým krokom, že ďalším v poradí je album remixov.
Tuším Frank Zappa raz povedal, že písať o hudbe je rovnaké ako tancovať o architektúre. Som presvedčený, že to je hlúposť, inak by som nemohol robiť to, čo väčšinu pracovného času robím. Ale špeciálne pri remixoch iných skladieb si kladiem otázku, o čom vlastne písať? Iste, možno porovnávať originál s remixom, ale úprimne, ktorý poslucháč si pred seba položí dva albumy a bude pri ich počúvaní preskakovať z CD na CD?
Zmysluplnejšie je asi hovoriť o atmosfére, ktorú dokážu nové podoby skladieb vytvoriť. A či náhodou neškodia pôvodnému dielu. Tá mi na aktuálnom nosiči príde o malý kúsok pozitívnejšia, než tomu bolo na Albume. Práve depresia a schizofrénia – teda poznávacie znamenia Tázoka, sú tu mierne zatlačené do úzadia. Taký remix od českej kapely Sporto by bol pri odmyslení rapu celkom príjemnou skladbou kamsi na „hippie“ výlet do prírody. Pôvodnému malomestskému Tázokovi by sa z toho mohlo robiť zle.
Ale práve podobné nové kontexty sú tým, čo robí skladby na Neuveriteľne smutnom albume zaujímavými. A ešte viac než v prípade Funkčných remixov od Veca – pretože na NSA sa skladby neopakujú, navyše sa tu nachádzajú štyri nové. Aj preto Tázok akoby zabuchol dvere za bytom so starým rozpadávajúcim sa kreslom, zrkadlom nakrivo, lampou bez tienidla, len s blikajúcou žiarovkou, poloprázdnou fľašou zlej vodky na stole a kvapkajúcim kohútikom; a vyšiel do ulíc večerného mesta, do jeho klubov a diskoték. Mám (nadinterpretačný) pocit, že ak v minulosti Tázok rozprával príbehy, na remixoch sa príbehom sám stal.
Ak však čakáte odpoveď na otázku, či Neuveriteľne smutný album je lepší alebo horší ako Album, odpovede sa nedočkáte. V istom zmysle (a našťastie) ide o dva rôzne nosiče: Album je Tázok. NSA už nie je Tázok tak, ako Tázoka poznáme – ono je to banálne zistenie, pretože takto Tázok vyzerá podľa iných. A dodávam, že je to tiež veľmi príjemná podoba.
Tracklist k CD Neuveriteľne smutný album (Deadred / Starcastic – 2009)
1. Antikvariát nesplnených snov (The Autumnist remix)
2. Fotka (Federsel remix)
3. Chodby
4. Patriarchát (Sporto remix)
5. Správa 2 (Machine funck remix)
6. V hlave čisto (Ear drum kru remix)
7. Odsúdený na život (Ježíš táhne na berlín remix)
8. Tony Dvacek a Jack Pot (Ghostmother remix)
9. Laco nikdy neklame (Dva remix)
10. Zdeno Ibalgin (prof. Neutrino remix)
11. Gerhard
12. Ortuť (Emah remix)
13. Ona je blázon (side9000 remix)
14. Neuveriteľne smutný príbeh
15. Ingrid Točákyová (Perly pokleslého výberu remix)
16. Dezider Dorant (Sonic cat remix)
17. Nahý boh (Fakin hipi remix)
18. Fašiangy (Foolk remix)
19. Nikolaj Netuším (Dope aviators remix)
20. Povedala mu, že nemá isť
21. Pohreb (Noisecut remix)
22. Zvyšok je história (Peko remix)
Pozri SK a CZ Hip Hop CD´s v ArtAttack Shope.
