Koľko moralistov sa objavilo hneď po zápase s Canadou (a nieto ešte po Fínsku)? Každý vedel, že naši na to mali. Každý vedel kde hľadať chyby. Všetky tie krčmové trénerské typy. Žijúc v úlohe štamgastu lokálnej krčmy vedľa kostola. Po každej tretine analyzujúc stav slovenského hokeja. Kde kto ukradol, kde sa kto málo snaží.
Milujem Slovensko, len tak na okraj. S radosťou som si už poobede nastavil budík na rannú hodinu. Na nepísaný vnútorný povel som vstal a s karpinami v režúcich očiach, som si ľahol na „hovniak“ pred zápas našich. Som hrdý – na kažého hráča, na trenéra, na maséra, na rozhodcu, na manželky, na fanúšikov, na hejterov, na nekonečných status mudrlantov, na všetkých tých hrdých ľudí, ktorí boli ako ja. Zvedavý na každý jeden gól v bránke súpera.
Teším sa pocitu nezalepených očí, ktorý vždy v správny čas ukázal aj tú „inú“ stranu mince. Naši to dokázali. Opäť na chvíľu v každom z nás zobudili pocit hrdosti a kúsok toho zdravého nacionalizmu. Ďakujem !! Alebo je to všetko iba idealizmus v mojej hlave? UIIID a Slovenskóóó …
Odporúčam: byť (rozumne hrdým) Slovákom a počúvať Mayer.a Hawthorne.a
