Najskôr som sa chcel tomuto textu vyhnúť. V živote jestvuje viacero možností ako mrhať svojim časom, no pozeranie STV patrí k tým najhlúpejším. Ale pracovné povinnosti niektorých ľudí bohužiaľ zahŕňajú aj takéto sebatrýznenie. Preto priznávam: pozerám kabaret v našej štátnej (tiež)telke, ktorá za koncesionárske poplatky kúpila jednu smiešnu „európsku“ súťaž a zavolala do nej ešte smiešnejšie kapely.
Áno, možno to je téma na zábavnú príhodu, ale pokým v semifinálovom kole nevystúpila kapela Quasimondo, bola by to zábavná príhoda, ktorá sa netýka slovenského „hip-hopu“. Teraz sa trošičku týka, aj keď vystúpenie (ehm) práve kapely Quasimondo komentovať nebudem. Bene sa napokon aj tak nedostavil – vraj pre chorobu.
Pri Eurovision Song Contest 2009, ako sa táto estráda oficiálne volá, si treba uvedomiť predovšetkým jednu vec: reči sa síce vedú, ale nie, táto súťaž nie je (!) o hudbe. Táto súťaž je karnevalová zábava pre znudené strednoprúdové publikum (najmä) strednoprúdových európskych televízií. Znamená to, že je v princípe jedno, či chlapík alebo slečna na pódiu intonujú; hlavné je, že sa celý spektákel hýbe, posúva, vrtí, natriasa, vyplazuje jazyk, hádže sa o zem a predáva malinovky.
Eurovízia je rovnaká šou ako Labutie jazero na ľade; trochu smiešna, trochu vážna, trochu zábavná i seriózna – ale inak číra kravina. Nič z tohto však nie je skutočný problém, toto všetko sú len otázky vkusu a osobných (často sexuálnych) preferencií. Aj keď povedať, že „(Desmod) súťaží s jednou z najkvalitnejších pesničiek, ak nie s najlepšou“ (Erik Kollárik, Plus 7 dní) je slušným zosmiešnením sa „novinára“.
Skutočným problémom nepodarenej slovenskej Eurovízie – aj keď pozerať ju musíte naozaj so štupľami v ušiach, pretože z toho spevu vypadávajú zuby – je, že zmluvy, ktoré musia semifinalisti podpísať, ich nútia porušovať predchádzajúce dohody. Napríklad so združením SOZA – to je tiež taká vtipná organizácia, bohužiaľ v tejto rázovitej krajine s prakticky monopolom na tantiémy. Eurovízia však zároveň sama nedodržiava elementárne dohody a slušnosť, najmä pokiaľ sa jedná o už spomínanú nitriansku kapelu s dementnými textami a podobne kvalitnou hudbou. Niežeby podobných kapiel v tejto súťaži nebolo asi štyridsať.
Potom to dopadne takto: náhradníci sedia v bufete a aj keď účastníci nemôžu, nezabrnkajú si. Pritom za odborníkov v porote je panoptikum typu Hasprová, Machala, Brezovská či „novinár“ Dezider Kúkoľ (myslel som si, že mám prehľad o relevantných ľuďoch v hudobnej publicistike, očividne ale nie). To nakoniec vedie k rozhodnutiam, že hlasom ich „vznešenej odbornosti“ sa ďalej dostávajú nudné, zlé, smiešne a iné Komajoty. A to bol ich najlepší výber.
Takže tu teraz máme zlú ale predsa súťaž s viacerými vnútornými problémami, ktorá aj tak slúži na pobavenie verejnosti. Je preto fuk, ako veľmi trpíte pri jej pozeraní, aj dramaturgovia v STV musia z niečoho žiť. Isté veci sa z toho ospravedlniť dajú, osobne by ma však zaujímalo, preboha prečo sa tohto tu zúčastnila kapela Quasimondo? Ešteže to Bene (trebárs náhodou. Náhodou?) vyriešil celkom elegantne. Ochorel a neprišiel.
