Najzábavnejšie sú nedorozumenia. Keď si vedci myslia, že články vo vedeckých sekciách novín sú určené vedcom alebo keď si hudobníci – rapperi aj kapely – myslia, že recenzie sú písané pre hudobníkov. A nebodaj ešte spomenú čosi v duchu, že keď sú tí škrabáci internetu a papierov takí múdri, nech to robia lepšie. Akoby chuť praženice záležala od toho, či dokážete znášať vajcia.
V krajine hromadného nevkusu – akou Slovensko bohužiaľ a nepochybne je – je neuveriteľne ľahké pindať na čokoľvek, čo nemáte priamo pod kontrolou. Rockeri tak spriadajú bláznovstva o nejakých bábkaroch, ktorí poťahujú povrazmi s cieľom vyštvať ich z festivalov, hiphoperi zase blúznia o smiešnych zeitgeistovských sprisahaniach a iluminátoch, slobodomurároch, rosenkruciánoch či židobolševickej lobby. A pri strate všetkej súdnosti akosi zabúdajú, že v prvom rade robia úplne zbytočnú hudbu.
Ako vraví jeden môj kolega: všetci si myslia, že na Slovensku je plno priemernej a podpriemernej hudby, no nikto neuzná, že sám takú tvorí. A nik tiež neuzná, že by sa v čomsi mohol mýliť. V štáte, kde generácie vyrastali na zlých piesňach od Elánu (prípadne, doplň podľa chuti inú kapelu) a ešte horších od všetkých tých, ktorí sa na Elán chceli podobať, je masový nevkus logickým výsledkom. Napokon, sloboda na názor a vyjadrenie zaručuje aj slobodu byť totálnym idiotom. Ale nesťažujme sa, že zrkadlá odrážajú akúsi pokrivenú fikciu. Fikcia to nie je.
Hudba môže byť zázrakom. Ale nie každý pokus o muziku je čo i len hudbou. Kým budú o kvalite rozhodovať calloutové prieskumy a „zahraniční konzultanti“, bude masový nevkus normou. Možno to je v poriadku, len nech sa potom kapely zakaždým netvária dotknuto, ak im niekto pripomenie, že hrajú totálny humus.
Pretože recenzie aj tak nie sú písané pre hudobníkov. Ony sa len snažia varovať nevinných prípadných poslucháčov.
ODPORÚČAME: Odíďte z kina, keď vás nudí film a z koncertu, keď počúvate zbytočnú kapelu. Vypnite televízor, keď v ňom nič nebeží a blbcom povedzte, že sú blbci.
