Agentúry SubBeats a Vresk pripravili už štvrté pokračovanie veľkej hip hopovej akcie, ktorá sa uskutočnila v bratislavskom klube BABYLON. Popri tradičnej snahe dať priestor najzaujímavejším hip hopovým kapelám domácej slovenskej scény, nám tentokrát opäť predstavila zaujímavé projekty zo stále významnejšej európskej scény…
TOTO JE HIP HOP – Le rap show …Tak znel názov akcie, ktorá má v Bratislave dosť vysokú reputáciu, takže aj tentokrát line up sľuboval zaujímavé kapely. Priznám sa hneď z úvodu, že meno hlavného headlinera, francúzskej kapely Nostra Familia som do tohto dňa nepoznal a bol som zvedavý. Každopádne sa jednalo o vôbec prvý koncert predstaviteľov francúzskej rapovej scény na Slovensku…
Už dlhší čas nepatrím medzi ľudí, ktorí už od pól ôsmej stepujú pred bránou klubu. Do Babylonu som dorazil až po 22:00 hod., takže som nevidel premiéru filmu Scratch. Vrhnem sa teda rovno na AMO. Mám dojem, že toto bol ich prvý domáci koncert a môžem tvrdiť, že nebolo toho veľa čo chalanom vyčítať. Mali pripravenú svojskú šou, komunikácia s publikom bola tiež dobrá i keď som si miestami vravel, že nemá až taký efekt u skaprovaného bratislavského publika, ale však tí, čo chceli sa hýbali a tí ostatní….hmmm, je to každého osobná vec. Z pódia ten dav vyzerá určite inak a taktiež sa každý baví inak, takže je v poriadku, keď niekto sedí vzadu a počúva. Jediná vec, ktorá mi na ich vystúpení nepripadala príliš originálna, bola typická komunikácia s davom typu: „Jedna strana povie toto, druhá strana poviem hento“, začína to byť už nudné a chcelo by to vymyslieť alebo odkukať niečo nové. Nemyslím týmto len AMO, videl som to už aj pri iných kapelách v oveľa horšom prevedení… Na druhej strane ma dostala skutočnosť, že AMO ako prvá Slovenská kapela na živom vystúpení použila sampler a zaujímavými zvukmi podstatne okorenila svoje vystúpenie. Čo mi pamäť siaha, nespomínam si, že by niektorá iná kapela využila túto mašinku, ak áno, prepáčte, mýliť sa je ľudské. Pripadalo mi tiež trochu zbytočné, keď si na konci vystúpenia Opak zapálil joint priamo na pódiu. Bolo by dobré myslieť aj na tie „deti“ pod pódiom, tie to celé môžu brať trochu inak ako chalani na pódiu, ktorí či chcú alebo nie, ovplyvňujú svojím vystúpením aj ich, možno by bolo „rozumnejšie“ práskať v bekstejdži. Ale to je téma nadlhšie…
Indy & Wich. Po dlhšom čase opäť v Bratislave, resp. na Slovensku. Koncert ako celok sa mi páčil. Je jasné, že majú odkoncertované strašne veľa, ich prejav je suverénny a aj keď sa vyskytne akási chyba, vedia to šikovne zaretušovať, čo na nie moc zbehlého diváka môže pôsobiť celkom zaujimavo. Každopádne nesklamali a predviedli klasiku – hity z albumu i z nového singlu.
Nakoniec hlavní hrdinovia, podtitul akcie bol Le rap show, takže si hovorím „Poďme na to“, Nostra Familia. Nahradné trenky pripravené, dokonca 2 ks pre prípad, že by som si kakol viac krát…yo… Začiatok bol veľké peklo, Dji Nelson a T-Killa z francúzkej formácie Turntableast to dali fakt master husto kruto, takže po 5 minútach ich exhibičného vystúpenia som menil trenočky po prvý krát. Jednoducho kto to nevidel, neuverí… obaja Dji sa vzájomne vynikajúco dopĺňali, bolo sa na čo pozerať, do hutných skrečov, juggle-ov a bohvieakých trikov ešte hutnejší beat, stál som tam a čumel ako puk…
Po tomto DJ-skom ošiali nastupuje samotná kapela Nostra Familia. V jednej ruke pivo, v druhej moje posledné rezervné trenky pripravené na výmenu. Po úvodnom predstavení, odkiaľ pochádzajú a podobných formalitách prvá skladba a pre mňa totálny šok. Po hutných beatoch z DJ-ského vystúpenia sa na úvod koncertu, ale aj v druhej, tretej a ostatných trackoch valili z reprákov monotónne zvuky, ktoré mňa osobne skôr posadili na stoličku. Francúzsky som síce nerozumel absolútne nič, takže texty hodnotiť nemôžem, ale beat a flow človek chápe, aj keď je MC z Rumunska. Jednoducho ma celkový prejav tejto kapely vôbec nezobral. To je môj názor, je možné, že iní sa bavili práve na nich, ja však nie. Nostra Familia na mňa pôsobila na tomto koncerte ako priemerná kapela s priemerným vystupovaním, možno som iba nemal svoj deň a možno nemali svoj deň oni…
Už vyššie spomínaných dj-ov však hodnotím na sto bodov, zopár krát svojími skrečmi vytiahli kapelu v mojích očiach počas koncertu hore, ale aj tak som bol po jeho skončení sklamaný. Nelson a T-Killa zahrali ešte po koncerte svoje sety, kde hrali všetky hitovky, na ktoré som si aj ja skočil, čo nerobím vôbec často. Ako je zvykom, na záver prichádza zhrnutie akcie Toto je hip hop: Je jednoduché a krátke, celkový dojem je pozitívny, bavil som sa svojím tempom, až do úplného konca…
Fotky: Dick, Text: Ludevít
