Pista artist: Cieľom by malo byť skrášliť a nie poškodiť

S Pistom som sa zoznámil koncom 90. rokov. Jedného dňa som si maľoval v yarde a zrazu tam napochodoval Pista 🙂 Tak som sa s ním zoznámil. Predtým som ho osobne nepoznal, iba cez jeho diela, ktoré som mal možnosť vidieť. Myslím, že mal vtedy 14-15 rokov. Svojou šikovnosťou si rýchlo získal uznanie aj od starších writerov. V článku sa dozviete, ako sa dostal ku graffiti a prečo ho písmo už tak neberie.

Ahoj Pista. Dlhodobo žiješ v Londýne. Ako ide život a ako často sa ti popri práci podarí maľovať?

Život ide tak ako všade. Ťažko je žiť ľahko. Maľujem, keď mám čas a graffiti sa pre mňa stali hobby. Ako niekto chodí na ryby, skáče z lietadla alebo háčkuje. Som rád, ak si nájdem čas. Ak nie, tak sa o zem hádzať nebudem 🙂

S graffiti si začal v Bratislave, keď dobre pamätám okolo roku 2000. Ako sa zmenil za tie roky tvoj pohľad na graffiti?

Myslím, že v 2000 sme už spolu maľovali vlaky alebo nie? 😀

ehm…niečo sem tam 🙂

Od detí, ktoré kradli spreje v drogérii až po dnešný deň prešlo skoro 20 rokov. Dnes sa na Graffiti pozerám viac s nadhľadom. Trávim menej času kreslením skečov a viac maľovaním graffiti. Nesledujem graffiti videa, nekupujem graffiti časopisy a nechodím na graffiti websites. Čo je možno škoda, ale popravde povedané, takto mi to vyhovuje.

Na jednej strane chcem, aby sa moje maľby dostali k ľudom. Na druhej strane, tá prvotná podstata graffiti – písať svoje meno všade, aby ho videlo čo najviac ľudí, už pre mňa nie je také dôležité. Zostala mi túžba maľovať a graffiti beriem ako umelecký štýl z ktorého vychádzam.

Čo bol ten prvotný impulz, aby si začal s graffiti?

Niekedy okolo roku 1997-98 mal kamarát v škole namiesto klasických nápisov na zošite nápis prírodoveda napísaný čiernou fixkou – so šípkou na konci, samozrejme 🙂

Bolo to prvé graffiti, aké som v živote videl a bolo obtiahnuté asi 17-timi farbami. Nevedel som však, že je to graffiti. Až keď som sa opýtal, bolo mi povedané, že toto je Graffiti. Zapáčilo sa mi to a hneď na druhý deň som v škole nakreslil svoje prvé graffiti.

Prečo ťa maľovanie aj po rokoch stále drží?

Ten základ hlavne pri legálnom maľovaní je, že si oddýchnem, určite nie fyzicky ale psychicky. Väčšinou maľujem sám. Kedže v práci pracujem s ľuďmi je to pre mňa spôsob, ako môžem vypnúť a relaxovať. Tiež mám zároveň pocit, že niekam patrím a som členom graffiti kultúry. Niečo som vytvoril a môžem sa s tým mojím „malým umením“ s niekým podeliť.

Čo si myslíš o legálnom vs. ilegálnom graffiti?

Toto je otázka minimálne na bakalársku prácu.

Skús v skratke niečo povedať z tvojho pohľadu.

Myslím, že cieľom by malo byť skrášliť a nie poškodiť. To, že doškriabeš všetky okná v 5-ke električke, ktorá jazdí z Dúbravky do Rače z teba umelca neurobí.

Pre mňa je však jasné, že keď máš 12 rokov, je jednoduchšie a finančne dostupnejšie zobrať kameň z koľajníc a tie okná zryť. Mestská polícia si asi stále myslí, že sprejeri používajú na škriabanie okien diamanty. Takže na otázku, čo je správne a čo nie, si musí každý odpovedať sám.

Kto sú tvoje vzory pre inšpiráciu k tvorbe?

Neviem, či by som ich považoval za moje vzory. Skôr ma zaujala ich tvorba z rôznych pohľadov, nemusí to byť nevyhnutne štýl. Teda konkrétne SUK crew z Nemecka, hlavne Can2, Atom a Kent. Ďalej Bates, Daim, Does. Z UK Nema, Lovepusher, Shokone a Kak.

Tých ľudí je viac, len ma teraz všetci nenapadnú. Viac a viac ma inšpirujú umelci mimo klasickej graffiti škatuľky. Môže to byť maliar, fotograf, animátor, designer alebo ilustrátor. Sú to ľudia, ktorých umenie nie je podľa mňa prchavé. Dokáže ma upútať a vydržím sa naňho pozerať dlhšie ako 3 sekundy. Niekedy sa k nemu dokonca znova a znova vraciam. Vrcholom tvorby umelca je pre mňa nadčasovosť. To by asi mal byť aj môj „ultimate goal“.

Čo sa ti páči pri druhých umelcoch?

Páči sa mi ich cit pre farby a kombinácie. U iných zase inovácia z pohľadu štýlu písma alebo kompozície maľby. Niektorý môže byť inšpiráciou svojou precíznosťou, vytrvalosťou alebo odvahou vyskúšať niečo nové.

Aké sú tvoje plány do budúcnosti?

Teraz si ma prinútil trošku sa zamyslieť. Nemám špecifické graffiti ciele ako namaľovať wholecar v New Yorku alebo podobne. Začínam mať pocit, že ma maľovanie na stenu brzdí. Cítim limity, ktoré sú s maľbou na stenu nevyhnutne spojené. Možno u mňa prišiel čas nájsť iné médium, ktoré mi ponúkne viac slobody v maľbe.

Trošku ma mrzí, že sa k stene nemôžem vrátiť. Väčšina mojich legálnych graffiti malieb ma životnosť, tak deň prinajlepšom niekoľko dní. Chcel by som sa skúsiť vrátiť napríklad na ďalší deň s čerstvými očami a dokončiť maľbu. Alebo to nechať rozmaľovane a prísť späť za dva týždne. Čiže ten čas, ktorý mám vidím ako prekážku.

Nedokážem ovládať počasie a tak isto i keď mám zo sebou väčšinou 30-50 sprejov, nie je to všetko, čo by som chcel použiť. Možno by som chcel vymeniť farbu alebo celý outline a prerobiť to. Fakt, že strávim 6-7 hodín maľovaním niečoho čo bude ďalší deň preč a zostane mi iba fotka je minimálne hodné zamyslenia sa. Niekto však môže tvrdiť, že práve toto je to, čo je na graffiti krásne.

Tak isto možno jemne zmením techniku, vymením aerosolové spreje za akrylové farby. Možno vyskúšam niečo, čo som doteraz nerobil. Taktiež cítim rozpor farba versus štýl. V poslednej dobe sa snažím sústrediť viac na farby ako na písmo. Písmo začína byť pre mňa druhoradé. Teraz však rozmýšľam nahlas, uvidíme 😎