Jednotka slovenskej starostlivosti sa znova začala starať. Kašle na „kompromis“ a prišla so svojím pohľadom, so svojím rapom, ktorý má reč. Či hovorí vašou rečou, ťažko povedať. Ale mnohí si budú musieť zvyknúť, že trojica Lyrik, Džuva a AD zbúchali album podľa seba, zo svojej perspektívy a stoja si za ním. Hudobne príjemné a textovo iné, než sme zvyknutí, ale nikoho nebaví rovnaké žrádlo dlho. Od ich debutu Kompromis (1997) je to skok dopredu a …
Ako sa hoši vidia v hre zvanej slovenský rap?
Džuva: Tým iným prístupom, aký sme zvolili, inovátorským, je nám ťažko sa zaradiť. Neviem, ako nás iní vnímajú. Je tu akási scéna okolo Bratislavy, je tu stred, sú tu Košice. Je to dosť diferencované a vyhranené. Čo ma jediné na tom mrzí, že sa tu stavajú sem tam bariéry a ľudia si zakladajú, že ja som z tade, ja mám takýto štýl, takto to má byť. Nie, ja si myslím, že náš rap je prijateľný pre toho, kto to chce prijať.
Lyrik: Som už asi príliš múdry na to, aby som mal v sebe také rozpory, že budem mať problém s nejakými inými hiphopovými skupinami na Slovensku a budem riešiť ich štýl a rytmy. Verím tomu, že každá robí tie veci zo seba, ale ja hovorím, že zo svojho pohľadu.
Považujete sa ešte za súčasť domácej rapovej scény?
D: Myslím si, že robíme rap stále. Je tu tento album Rap, čo má reč. A reč má práve preto, lebo komunikuje so všetkými ľuďmi. Mám taký pocit, že by sme mohli patriť sem, ale môžeme patriť aj inde. Často sa stretávam s tým, že obyčajný človek-laik mi povie: tak toto ma zaujalo. Ale patríme do toho hiphopového koláča. A hľadáme cestu, ako ho ponúknuť aj iným ľuďom. Robiť pre úzky okruh ľudí sa mi zdá nechutné od človeka, ktorý si hovorí umelec.
L: Hip hop je len forma, prostriedok. Ja si nemyslím, že by mal byť životným štýlom, ktorý ma pohltí. Beriem ho ako formu, aby som ňou vyjadril svoj život.
Neviažete sa na rým, často používate voľný verš. Čo to je? Žiadna forma na úkor obsahu?
D: Mladším poslucháčom to nerezalo, že tam neni nasúkaných veľa rýmov tam, kde ich očakávajú. Tie naše sú neočakávané, niekedy to zabehne do recitálu, že už to nie je vyslovene rýmovanie. Čo sa mne páči a vyžívam sa v tom. Išlo mi o tú myšlienkovú niť a tú som nechcel prerušovať rýmom, znásilňovať ju rýmom. Česť tým, čo to robia aj aj. My sme si však dovolili ten luxus byť free.
L: Nemáme čo stratiť. Robíme to spontánne, hráme sa s rýmami, ale potmehúdsky.
D: Dosť dlho sme s Lyrikom pracovali na tom, aby rýmy nebrzdili prejavy. Rým je bariéra, väzenie. Treba ho rozbiť. Kto to chce pochopiť, pochopí. Netvrdím však, že nedávam rýmy v texte.
Počas makačky na albume ste boli všetci traja rozhádzaní po Slovensku, žili iné životy. Ako sa vám podarilo dotiahnuť vec do pohodového konca?
AD: Je to o dnešnej dobe. Keby sme to robili pred štyrmi či piatimi rokmi, tak neverím tomu, že by to vzniklo. Internet je komunikačný prostriedok číslo jedna. Môžeš poslať fotku, hudbu. No a zhruba každý mesiac za 2 a pol roka sme sa stretli a zhrnuli to. Chalani mi dávali impulzy, akým spôsobom sa mám uberať a ja som zas načrtol, ako by to mohlo byť. A hľadali sme súhrn nášho trojuholníku. A myslím, že sa nám to podarilo.
Slabé miesto sa týka koncertov. Chýba tam DJ, s cédečkom to nie je vymáknuté. Čo vy na to?
D: To je fakt, ale ten DJ sa rysuje. Volá sa Hoody a je to mladý energický človek, ktorý bude dobrý. Chodí s nami na koncerty. Ten element, ktorý nám chýbal, teraz spojíme, budeme kompletní. Boli sme za to na jednom breakdance festivale doslova sprdnutí. Tam som pocítil sebakritiku. Pamätám si, jak sme tam dotiahli komp, čo vyzeral jak starý pekáč.
AD: Chcem čosi povedať k tomu, že kto nehrá z vinylov, nerobí hip hop. Iní rapujú do produkcie z Ameriky, ale z vinylov. Moja alternatíva je, že urobím na jedno vystúpenie 5 trackov, s ktorými sa hrám rok, ale hrám z cédečka. Ale je to moja produkcia. Čo je potom fér? Odsúď ma za to, že som sa rok hral s niečim a nemám 25. 000 na vinyl.
V niektorých netových forách som na vás vyhrabal kritiku, že sluchu sa zdáte moc „staroškolský“…
AD: Chcem sa opýtať tých internetových mudrlantov, či existuje nejaká šablóna na hudbu, texty a spôsob rapovania. Nemienim sa prispôsobovať nejakým trendom, ja to tak necítim.
D: Podstatnejšie je vedieť, či mi táto vec niečo dá, alebo či je stará desať rokov.
AD: Ak mám byť úprimný, mne osobne sa nepáči po roku 2000 95% produkcie, čo vychádza vo svete. Môj vzťah je skôr k starej škole. Snažím sa však nájsť harmonickú súhru medzi tým, čo vychádza momentálne, tie beaty a prístupy, ale stále mať ten zvuk, ktorý ma ovplyvňoval.
Slovo na záver?
L: JSS je skpina ľudí, ktorí ponúkli produkt. JSS je skupina, čo prijme každé vyzvanie, aby šla vystupovať.
AD: Splnil sa mi veľký sen. Ako mladý chalan 5 rokov dozadu som nemal ani páru, že spravím niečo, čo bude oficiálne lysované, s analogickým mastrom a digitálnym remasteringom. Čo bude kvalitné, čo pustiš v rádiu a nebude to chrčať.
Text: Hari
