„Dýchajú mi na krk, cítim ich pohľady, aj keď neni som to ja, kto im kradne poklady.“
Kruh sa uzavrel. Môžeme povedať, že vonku už má album každá zásadná zostava slovenskej hiphopovej scény. Pritom debut Lúzy je album, na ktorý sa čakalo podobne netrpezlivo a najmä dlho ako na Vecovo Dobré ráno. Najmä, keď Drvivá Menšina má dnes na pultoch obchodov albumy už dva. Lúza však dozrela ako víno. Ako neskorý zber. Keď v deväťdesiatych nás ešte fascinovala tá dravosť, surová špina prvých demokaziet bohviekde pofidérne nahraných, dnes už predsa len chceme počuť dôrazný zvuk, zaujímavý obal – a bohužiaľ, mnohým to stačí. Kupovať obaly namiesto obsahu. Sám sa stať obalom. Nie je to však prípad Lúzy.
„Stále tí istí chalani dáky z diaľky.“ To nekonečné čakanie sa oplatilo. Je pravda, že Čistychov má na konte vlastné sólo Né produkt a Hajtkovič svojou produkciou obšťastňuje nejedného rappera, no až zostava Čistychov, Slipo a Hajtkovič je plnohodnotný tím. V minulosti sa možno ozývali hlasy, že Slipo ťahá v tejto trojke za najkratší koniec, dnes je však Čistému prinajmenšom rovnocenným partnerom. A spolu s Danom sa svojím prejavom i dikciou vhodne dopĺňajú.
„Moja snaha ako titulky vo filme ti moje možnosti rýchlo uvedie.“ 3mená 4písmená, samozrejme tiež názov jednej skladby z Reči našej, je debut hravý aj dravý, prídu si pri ňom na svoje nielen priaznivci párty beatov, ale aj tí, ktorí chcú počuť nie tých, čo stále rozprávajú, ale najmä tých, čo aj čosi vravia. A to je niekedy ako behať s lupou v kope pomaly hnijúceho sena. Občas naozaj pomáha vypáliť stodolu. Ihly nehoria.
„Osud moje karty má, s nimi party hrá, keď si nevie rady občas karty rád mi dá a vtedy rozhodnutie pripadá na mňa a tak i trápi ma.“ Nechýba ani svojský a do ostrých hrán vybrúsený flow rapperov, súčasné produkcie v duchu stále obľúbenejších syntetizátorov i poctivého a pre Hajtkoviča tak typického samplovania nástrojov ako cymbál či čembalo, ktorému dvakrát sekunduje Čistychov. Ako hostia sa predstavia napríklad Marián Čekovský za klavírom, Rytmus, Ego, Miky Mora a Moloch či Tina, Drvivá Menšina, Biely i Igor Kmeťo. Ako bonus sú relatívne vtipné medzihry v duchu stále populárnejšej mafiánskej grotesky English is easy či Maf story. Devízou albumu je tiež jeho úprimnosť. Lúze sa dajú ich verše veriť, čo bohužiaľ nie je v rape vždy pravidlom. Nie je preto nemiestna úvaha, či rap predsa len nie je pokračovaním tradície bítnikov a slam poetry. Niektoré slovné zvraty priam nabádajú k takémuto uvažovaniu. Nehladiac pritom samozrejme na vonkoncom iný kontext, v ktorom hip-hop vznikol.
„Si vo svete nesplnených prianí, ktoré sprevádzajú klamy, a tie pôsobia rany, tak to vidia ulice, ktorých súčasťou sú brány, na ich otvorenie musíme prísť sami.“ Je skoro vyhlasovať nejaký album za najlepší, najzaujímavejší či najzásadnejší. To rozhodnú až dejiny a hudobní historici. Najmä ak je ten album vonku iba pár dní. Môžeme však byť radi, že práve teraz sa na českej i slovenskej hiphopovej scéne vynorilo niekoľko nosičov, ktoré rozhodne prevyšujú všetko, čo tu doteraz kto vytvoril (nostalgia nenostalgia). Patriotov môže tešiť, že popri Hádej kdo Indyho a Wicha a Neurobeate WWW (je to vôbec hip-hop? asi nie), je tretím z nich práve album 3mená 4písmená Lúzy. Myslíte si čo chcete, ale prinajmenšom pre mňa osobne určite.
„Hudba z ulice, viacej vinná jak nevinná, vinní sú dole, tu tak nerýp ma, bo chňapne rým ťa.“
PS: Ukážky sú z textov Idú po mne, 3mená 4 písmená, Nebolo to náhodou a Hudba z ulice. Jou!
Tracklist k albumu 3mená 4písmená (EMI / Hip-Hop.sk – 2007)
1. Intro
2. Slovo k tomu I.
3. Ja mám hudbu + Tina, Marián Čekovský
4. Večer s Lúzou + Biely
5. Kto do teba kameň + Miky Mora
6. Nebolo to náhodou
7. Slovo k tomu II.
8. Aby si niečo …
9. Sám sebou
10. Petržalka + Moloch Vlavo, Miky Mora
11. Lov + Ego
12. Idú po mne + Dena, Šegy100, Bacil
13. Slovo k tomu III.
14. Hudba z ulice + Don Fantastický
15. Slovo k tomu IV.
16. Na každého iný meter
17. Tažko budem iný + Igor Kmeťo ml.
18. Slovo k tomu V.
19. Outro
