Vraj sa mení doba. Vlády sa už nemôžu spoľahnúť na diplomatickú poštu, pretože vždy sa nájde nejaký dobrák, ktorý ich tajomstvá zverejní na WikiLeaks. Športovci sa nemôžu spoľahnúť na organizátorov, pretože aj keď prídu na miesto konania „olympiády“, ešte to neznamená, že nejaké hry budú. A tvorcovia hudby sa už nemôžu spoľahnúť na nič.
Muziku si vraj už nikto nekupuje. A ak si aj kdesi kupuje, už dávno to nie sú albumy, ale len jednotlivé skladby, z ktorých si tínedžeri zostavujú svoje osobné playlisty. No a? Zomrela preto muzika?
Vždy ma zaskočí, keď niekto začne rozprávať o konci hudby. Je to nezmysel, len pravdepodobne stojíme na počiatku menšej revolúcie, akých muzika už zažila niekoľko.
Keď sa objavili prvé nahrávacie zariadenia, orchestre začali nariekať a rozprávať o konci živého hrania. Keď LP platne nahrádzali kazety a neskôr keď kazety CD, hovorilo sa o konci pôžitku, vychutnávania a smrti audiofílie.
A keď nám teraz mp3 nahrádzajú CD, okrem smrti kvalitného zážitku (koľko ľudí to naozaj dokáže rozoznať? A koľkí si len nahovárajú, že to dokážu rozoznať?) sa hovorí aj o konci hudobného priemyslu.
Lenže o jeho konci sa nehovorí stále? A nespomínajú ho najmä veľké spoločnosti, ktoré zistili, že sliepky znášajúce zlaté vajcia už nepotrebujú ich kurníky, ale pohodlne si vystačia s drobným kartónovým obalom (internetom), ktorým aj samé dokážu poslať svoj produkt k zákazníkovi?
Hudobné kapely žijú v úžasnej dobe. Môžu predávať svoju muziku priamo svojim fanúšikom, nepotrebujú k tomu žiadnych sprostredkovateľov ani reklamných mágov, pretože s troškou snahy a šikovnosti dokáže pomocou Facebooku či YouTube spopularizovať svoju hudbu – ak sa teda dá počúvať – každý.
Nemusia sa spoliehať na schopnosť či neschopnosť všelijakých prostredníkov, ktorých už nepotrebujú na to, aby svoju hudbu dostali k ľuďom. Našťastie už dnes nie je hudba odkázaná len na hranie v rádiách či televíziách, a ak to niekto tvrdí, jednoducho žije v dobe pred piatimi rokmi.
Kluby už dnes dokážete vypredávať aj bez toho, aby vás hralo nejaké väčšie rádio. A keď robíte muziku nejakým spôsobom (trebárs aj svojským) zaujímavú pre svetové publikum, dokonca môžete vypredávať štadióny či zarábať slušné peniaze bez toho, aby ste vydali album. Je to len vecou šťastia, šikovnosti, cieľavedomosti a nasadenia. Tak ako predtým, tak ako vždy.
Áno, časy sa menia. Lenže táto zmena nijako nesúvisí s koncom hudby. Ako hovorí banálna tradičná pravda, doba praje pripraveným.
