Priznám sa, k novému albumu Drvivej Menšiny sa nie a nie dokopať. Niekoľkokrát som si ho síce pustil, no buď som robil iné veci a v podstate ho nepočúval, alebo som ho potom približne pri ôsmej skladbe vypol. Ani neviem, prečo vlastne. Možno preto, že keď má človek množstvo iných vecí s výrazne vyššou prioritou, akosi nemá čas ani chuť počúvať slovenský rap. So všetkou úctou.
Bola by to bola škoda. Pretože jeden pekný deň, diaľnica Bratislava – Považská Bystrica (do Žiliny ešte hotová nie je) a Vcentre diania sa ocitlo v prehrávači. Tak som teda tento druhý album Drvivej Menšiny dopočúval pekne krásne do konca a zistil, že sa mi celkom páči, i keď nie bezvýhradne.
Trojica Bacil, Dena a Šegi, dnes polovica Názvu Stavby, nie je neznáma. Preto ich vonkoncom netreba predstavovať. Archeologický výlet do dôb nedávno minulých si môžeme ušetriť. No keď som si pri písaní tohto článku pustil debut DéeM Menej je niekedy viac, napadali ma slová ako bezprostrednosť, výpoveď, autenticita. Aj keď dnes už naozaj každý šibrinkuje frázami ako ulica, skutočný či falošný, je otázne, kto z nás ešte chce počúvať skladby, aké sa robili kedysi. Odhliadnuc od nostalgie, volá sa to: kráčajme s dobou.
A práve s dobou kráča aj Vcentre diania. Podklady v duchu moderného zvuku synťákov, iné rýchlosti ako obligátnych deväťdesiat, občas spitting a podobne. Obal akoby v poslednej dobe nahradil obsah. Našťastie, nie je to prípad Drvivej Menšiny. Ich typický prejav má asi najbližšie k tomu, čo sa tu robilo pred pár rokmi. Z albumu trochu cítiť duch konca deväťdesiatych a začiatku tohto desaťročia. Niekto to môže nazvať spiatočníctvo, ja to naopak považuje za príjemnú zmenu pri všetkých tých nablýskaných formách.
Pravdupovediac, na rap tejto trojice si musíte trochu zvykať. Ani náhodou to nie je láska na prvý pohľad, ak sa ale poddáte, o to viac chutí. Aby som ale len nechválil, rapperi sa niekedy nezmestia do beatu, príkladom nech je skladba V centre diania. Netvrdím, že chalani idú mimo rytmu, ale občas aby sa zmestili, musia slová doslova vychŕliť. Možno to je pre niekoho charakteristicky prejav, mne to vadí.
Príjemným prekvapením je Gebodova produkcia, ktorého vnímam ako jedného z najzaujímavejších mladých producentov v našom malom časo i priestore. Už pri skladbe Ak ozaj na druhom Viktorovom mixtejpe bolo cítiť, že sa zrodil talent s citom pre súčasný zvuk. Hajtkovič však napriek tomu ukazuje, že je stále prinajmenšom o takého pol kroka napred. Najmä v schopnosti kompozične skladbu vystavať. Dôkaz? Stále.
V jednotlivých trackoch vás občas prekvapí nejaký nápad, občas zamrzí nie práve podarená farba zvuku, napríklad distorzie na padoch v náznaku reggaeton/dancehallu Letné hry, ktoré naozaj režú uši. Zaujímavosťou je i skladba Viac je niekedy menej. Spovedné tajomstvo sa vraj nesmie porušiť, tak len spomeňme, že loop je rovnaký, ako v ADeho Tak ti píšem na albume JSS Rap čo má reč. A poslednú Facky počúvajte naozaj až do konca.
Druhý album Drvivej Menšiny je pre mňa po našom relatívne komplikovanom zbližovaním sa príjemným počúvaním. Nebaví tak, ako debut Lúzy, rozhodne však patrí k tým najzaujímavejším veciam v domácom hip-hopovom cirkuse. Frázy o jednookých kráľoch tentoraz prehltnem. K nosiču Vcentre diania som pristupoval vcelku opatrne, priznám sa, Drvivú som v minulosti priveľmi nemusel. Čítajte, v podstate rešpektoval, no nevyhľadával. Ktovie, možno sa to zmení, za druhý album by si to zaslúžila.
Tracklist k albumu V centre diania (V sieti zla – 2007)
1. Intro (produkcia Gebod)
2. V centre diania (produkcia STO)
3. Dneska mame nato (produkcia Gebod)
4. Viac je niekedy menej (produkcia DNA)
5. Svetska slava – snami Slipo (produkcia Gebod)
6. Proroctvo (produkcia Retrack)
7. Letne hry – snami Biely (produkcia Sto)
8. Tvrda hra (produkcia Viktor Hazard)
9. Jeb na mna – snami Čistýchov (produkcia Jazzy)
10. Tupysi skit (produkcia DM)
11. Ruky hore (produkcia Gebod)
12. Stale (produkcia Hajtkovič)
13. Dneska mame nato 2 (produkcia Gebod)
14. Facky – snami Junior (produkcia Retrack)
