Tohtotýžďnový Bekstejdž mal byť pôvodne o tom, prečo sú niektoré rádoby hviezdne maniere slovenských, a aj hiphopových, „celebrít“ úplne smiešne, ak nie rovno trápne. Ako by ich búchanie sa do pŕs bolo zábavné, keby nebolo také smutné. A ako je čudné, keď sa niekto nevie ani poriadne rozhliadnuť okolo seba.
Tiež mal byť o tom, že Bekstejdž ani náhodou nie je mojím blogom (však Dick;)), len nikto iný z redakcie ešte akosi nedodal svoj pohľad na vec. Bude ale o čomsi inom. Bude o pomeroch, ktoré na slovenskej scéne – a to nielen hiphopovej – vládnu. Možno to už niekoľkokrát odznelo, ale nikdy nezaškodí si to zopakovať.
Každý by mal totiž poznať svoju cenu. Nech sa tu hráme na hocičo, kamarát nekamarát, raz sa jednoducho dostanete do stavu, že ste v čomsi relatívne dobrý a ak chcete byť ešte lepší, už to jednoducho nejde iba tak. Zadarmo. Narazíte na hranicu, kedy vám to zaberá priveľa času na to, aby ste zaň nedostali zaplatené. Pretože z niečoho treba vyrovnať aj tie účty. Charita sa dá robiť len odtiaľ potiaľ.
Lenže na Slovensku to zvyčajne končí tak, že nejaký známy príde za vami, že či by ste nechceli napísať čosi tam alebo onam, že nejako by sme sa mohli dohodnúť. A tak prikývnete, všetko vyzerá super až do okamihu, keď sa začnete baviť na tému honorár, odmena – čiže urobíte z toho biznis. A v tom okamihu vás vaš už asi bývalý známy prestane otravovať ponukami písať. Môžeme sa tu síce potľapkávať po pleciach, ale keby ste povedali mäsiarovi, že veď si kamoš, tak mi daj to bravčové pliecko zadarmo, asi vás vyhodí z obchodu.
Prečo to vôbec spomínam? Uvedomte si, že Artattack robíme väčšinou z čistej pasie. Skoro nič z toho nemáme (tých niekoľko CD a vstupov na akcie človeka neuživí) a robíme to na úkor nášho voľného času. Nechcem od vás, aby ste nás ľutovali, ani nám boli vďační, obdivovali nás alebo prípadne nenávideli. To naozaj nepotrebujeme. Chcem len, aby ste vedeli, ako tento úžasný hiphopový biznis na Slovensku funguje. Mnohé to totiž vysvetľuje. Čo všetko, to si skúste domyslieť sami.
Odporúčanie: Nový album Lúzy 3mená 4písmená, ktorý vychádza už dnes či zajtra. Len o málo domácich albumoch sa dá povedať, že nie sú stratou času, ale z debutu – znie to paradoxne po tých x rokoch na scéne – Lúzy sa rysuje jedna z pár naozaj zásadných nahrávok scény. Teda, jedna z tých dvoch, troch. Aj keď toto radšej nechajme na historikov. A 9.2. Daj si freestyle battle v bratislavskom Metre. Až na pódiu sa ukáže, kto vraví a kto iba rozpráva…
