Alebo „príbeh“ o tom ako sme vydávali jediný graffiti časopis na Slovensku. Po úspechu premiérového článku z retrospektívnej série „tak ide čas“, v ktorom sme zaspomínali na časy prvého singlu a slávu KF. Som sa rozhodol napísať čo to z absolútnych začiatkov ArtAttack-u. Značky, ku ktorej má každý z nás/vás odlišný vzťah, inú spomienku, zážitok. Čo predchádzalo webu, freestyle battle-u, videám, nosičom, oblečeniu … ? Zaspomínal som si na dávno zabudnuté časy graffiti časopisu ArtAttack. Prvé kroky, ideu, začiatok.
„Základný kameň“ – prvé číslo časopisu vzniklo v roku 1996, ako čistý entuziazmus dvoch kamarátov zanietených do tajov graffiti. Táto miniatúrna legenda bola vo formáte A5, v náklade pilotných 22 kusov. Išlo o čiernobiely časopis tlačený laserovou tlačiarňou. Obsahom boli prevažne fotky zo zahraničia, článok o histórii graffiti, rozhovor s bratislavským writerom Microm z TPAcrew atď. Zbúchali sme to u kamoša doma. Ten bohužiaľ po prvotnom nadšení prestal byť aktívny.
Druhé číslo vyšlo v januári 1997 ako amatérske pokračovanie čísla jeden. Opäť vo formáte A5, v náklade 25 kusov. Tlač bola taktiež rovnaká ako pri prvom čísle. Obsahom boli vo väčšom množstve fotky z domova, rozhovor s Amenom2 z DCKcrew (Viktor Hazard), článok Who´s tha king? a iné… Väčšinu materiálu som dal dokopy sám a tak časom prišla prirodzená výmena kolegov.
Martina vystriedal iný Martin so záujmom pre vec a tak tretie číslo časopisu dorazilo do rúk writerov v auguste 1997. Premiérovo vo formáte A4 s novinkami v obsahu: fotky iba zo Slovenska, komix, skeče. Náklad sme zvýšili na (nemysliteľných) 30ks. Na tlačiarni sme vytlačili „pilota“ a ďalšie kusy nakopírovali pomocou kopírky. Taká bola vtedy doba, v Prahe chalani vydávali čierno-biele graffziny Terorist? a And No Koment. Všetci sme jazdili na výlety do Prahy, kvôli inšpirácii, sprejom, všetkému. Čistá nostalgia.
Štvrtý ArtAttack vyšiel v náklade 40ks vo februári roku 1998, vo formáte A4 a so zväčšeným počtom strán na 32. Išlo rovnako ako pri predošlom čísle, o kopírovaný časopis pomocou kopírovacieho stroja. Obsahom boli po prvý raz čisto fotky z Bratislavy, článok o „chytení“ Amena2 pri úniku z električkového depa, rozhovor s Bassom zo skupiny Chaozz atď.
Snažili sme sa napredovať pri každom jednom čísle i keď pri piatom pokračovaní v júli 1998, sme sa vrátili späť k formátu A5. Zväčšili sme však počet strán na 44 a náklad na 60ks. Po prvý raz sme nechali vytlačiť aj farebnú dvojstranu. Lokálna graffiti scéna sa už ako tak rozbiehala a tak obsah zaplnili fotky z Bratislavy. Zaujímavým čítaním boli tiež: rozhovor s Vegom z DTKcrew a kópia faktúry od Železníc Slovenskej Republiky na zaplatenie pokuty za „násilné poškodenie osobného vozňa“ …
Šestka bola vytlačená (vo formáte A4) v marci roku 1999. Po získaní prvého sponzora sa okamžite zvýšila kvalita tlače, počet strán na 44 a celkový náklad na 100 kusov. Po prvý raz bol časopis vytlačený v ofsetovej tlačiarni. Farebné fotky sa objavili tentokrát na celom vnútornom liste (štyri strany A4). Obsahom boli graffiti z Bratislavy, rozhovor s Bedom z OSCrew, reportáž z rapovej akcie „Zvuky Ulice“ a iné.
Siedme číslo bolo pokrstené na treťom pokračovaní akcie V-NYL v apríli roku 2000. Ako prvý plnofarebný graffiti časopis na Slovensku, vo formáte A4, v náklade 500 kusov. Išlo o klasickú ofsetovú tlač na „kriedový“ papier. Inými slovami dnešný štandard. Časopis bol distribuovaný do Slovenska, Čiech, Rakúska, Poľska, Talianska a New Jersey (US). Vôbec v prvom čísle bol obsahom aj anglický preklad. Inak to boli „klasicky“ fotky z Bratislavy, článok o prvej (na tú dobu legendárnej) akcii V-NYL, rozhovor so Scôttom-Okim z WHCrew, hisorické návrhy (z nikdy nerealizovanej) trasy bratislavského metra atď.
Sága časopisu sa definitívne ukončila pri čísle 8. Dôvod bol prostý, nezohnali sme dostatočný počet sponzorov na tlač a cca 60.000,- vtedajších „chechtákov“ (2000€) som nemal záujem platiť z vlastného vrecka. Koniec. V tom čase už fungovala stránka a tak som začal postupne pracovať na jej „zabehnutí“.
Je dôležité a potrebné napísať, že počas rokov sa kolektív spolupracovníkov neustále menil. Prekvapením pre niekoho môže byť fakt, že do „teamu“ patrili istý čas mimo iné aj Lumír (hip-hop.sk) a Tager (dnes dj). Posledný časopis ArtAttack 8 vám ponúkame k nahliadnutiu nižšie, prípadne k stiahnutiu vo formáte PDF. Moje veľké ĎAKUJEM patrí každému, kto sa pričinil aby časopisy vychádzali. Špeciálne by som rád poďakoval Lumírovi, ktorý mi poslal „zabudnutú“ osmičku, ale hlavne za celkovú spoluprácu. Nebolo to vždy jednoduché dokopať do finále, ale to nie je ani dnes.
Vychutnajte si taktiež hromadu pieces, ktoré boli obsahom časopisov a vôbec ktoré sa v rokoch 1996-2000 maľovali v Bratislave. Obálky jednotlivých časopisov, ako aj samotné fotografie, máme bohužiaľ zachované iba v malom rozlíšení a chýba nám obálka druhého čísla. Holt prešlo už veľa rokov …
Dick
