Zdravím ťa Vladimír, čo ťa zavialo na Slovensko, konkrétne do hlavného mesta?
Dôvod prečo som tu je komix, pripravujem 6 dielny krátky komix o architektúre a prvý diel chcem urobiť o Slovenskej národnej galérii.
To znie naozaj zaujímavo, povedz niečo viac o komixoch, grafike a vôbec tejto forme svojej prezentácie. Viem, že si sa s mnohými prácami dostal za hranice ČR…
Pre mňa bol komix krok preč z graffiti, svojím spôsobom samozrejme minimálny, keďže je to pre mňa dosť podobné. Ako som začal robiť tieto veci, ponúkli sa mi nové možnosti napr. som ilustroval 2 knihy, robil som animovanú znelku do TV, takže som z komixu zase prešiel do ilustrácie, okrem toho som urobil desiatky plagátov (divadelných, festivaly, akcie atď.) a síce ma títo ľudia brali ako komixového výtvarníka ja som svoj štýl nezmenil stále som to ja. Inak som tiež robil veci do Nemeckého časopisu, spolupracoval som tiež so Slovinským vydavateľstvom na východoeurópskej komixovej antalógii, keďže Slovinsko je akokeby mekka alternatívneho komixu a vďaka tomu som potom cestoval napríklad aj do Francúzka na výstavu, ktorej súčasťou boli tiež komixové jamy. Pripravujem teraz napr. obálku českého komixového zborníku atď.
Výstavy, v ČR je ich momentálne dosť, nepripravuješ niečo podobné, či už so zameraním na komix, graffiti, street atď.
Nejaké komixové výstavy som už urobil, mal som svoju výstavu, kde boli iba komixy. Mal som výstavu v Nemecku, okrem toho som sa zúčastnil skupinových komixových výstav vo Francúzku. Tiež som poskytol nejaké veci práve ľuďom zo Slovinska, ktorí urobili komixovú výstavnú tour po Európe. Teraz sme s Key, Pasta, Mind, Masker a Point tiež urobili výstavu s názvom Infiltrace, tá je výstavou vecí, ktoré vychádzajú z graffiti, ale nedá sa povedať, žeby išlo už o graffiti v pravom zmysle slova. Nemáme potrebu robiť klasické graffiti v galérii, skôr z neho vychádzame a ďalej ho slobodne rozvíjame novými technológiami. Okrem toho keď sa teraz vrátim do Prahy budem dokončovať ďalšiu výstavu, divadlo, alebo skôr niečo ako multimediálny jam, kde budem graffiti robiť laserom na stenu, čím vytváram vlastne celú scénografiu pre to divadlo. To bol tiež môj najväčší projekt posledných rokov, na ktorom som pracoval asi pol roka intenzívne. Ani si to nedokážes predstaviť, je to dosť experimentálne divadlo, skôr jam s tým, že to je ešte aj experimentálna skupina, teda sme štyria – typ, ktorý hrá naživo hudbu, dizajnér, já ovládam laser a vytváram scénu a nakoniec je tam tanečnica, ktorá je totálne brutálna a robí pohybové divadlo, čiže skoro už ani netancuje len sa pohybuje. Celé dokopy je to obrovský experiment, čiže keď si predstaviš scénografiu pre divadlo tak toto je úplne niečo iné. Na tomto som proste teraz robil a logicky z toho vyplinuli úplne iné, nové možnosti ako napr. robiť „iba“ graffiti.
A ako teda hodnotíš terajší vývoj pražskej graffiti scény, ste stále jej súčasťou?
Vnímam to tak, že my sme už iba omáčka. Pozri sa na to tak, keď si aktívny writer tak tým žiješ non stop, ale ľudí ako som ja, alebo Pois už dnes stretneš iba občas na jame alebo tak. My už tú scénu netvoríme. Vnímam však niekoľkých progresívnych ľudí, ktorí ma oslovili. Hoci aj na môj vkus uleteli dosť ďaleko, ale stále chápem čo robia a kam mieria. Sú to ale dosť úlety, predstavoval som si, že vývoj pôjde iným smerom, viac do klasického písma. Pre mna je najstriktnejší graffiti zážitok, keď vidím naozaj brutálny štýl, ktorý nie je smiešny, zatiaľ čo oni občas robia skôr veci, ktoré mi prídu ako „funny“ chápeš, je to síce štýlové, ale je to funny. Sú ale samozrejme ľudia, ktorí ma zábijajú a ľudia, ktorých nemusím, je to klasicky rozvrstvené, niekto je zaujímavý a niekto je mŕtvy. Ale všetko je ok…
Otázka síce na tvojho brata, ale predsa – Kedy bude nový Terorist magazín?
Vec sa má tak, že ten časopis leží komplet hotový u mňa v počítači už asi mesiac, chceli sme k nemu dať aj cd mix od Richarda, old school tracky, lebo sme dostali fotky, ktoré nikdy nikomu nedal od fotografa Henry Chalfanta, ten fotil komplet old school NY, a sú proste kruté, takže sme chceli k tomu dodať tiež cd ultra old school trackov. Richard ten mix už síce urobil, ale my na neho teraz nemáme prachy, lebo sa posral sponzor a tak to teraz stojí. My to zase nechceme vydať bez toho, keďže s tým mal Richard veľa práce, takže sme sa zasekli na totálnej blbosti, ale kým som sem išiel sme sa práve na túto tému bavili s bratom, že to asi už vydáme aj bez cd aby zase nestárli tie fotky chápeš. A myslím, že tentokár to bude už naozaj posledné číslo.
A čo graffiti video? Už čoskoro výjde Quality Control 2 a viem, že ste kvôli Kick tha shit niečo pripravovali. Neplánujete vydať tiež nejaké video?
Myslím, že ešte niečo vydáme, dokonca by sme mohli vydať niektoré zo starších videí, ktoré sme nevydali, napr. skompletizovať to a urobiť dvd, kde budú aj old school veci, pankové strihy. To by bolo podľa mňa dosť zaujímavé vydať a asi urobím ešte sám nejaké posledné video.
Čo hovoríš na komercionalizáciu graffiti viď. Writers team a špeciálne súťaže atď.?!
Smrdí mi to, ale … za svoj život som spoznal mnoho writerov, ktorí do toho idú – nejaký „fejmař“ na ktorom okamžite vidíš, že to je ten, ktorého neskôr vidíš v časáku so „značkovými“ handrami. Nezazlievam im to, ale opäť si musí každý urobiť vlastné rozhodnutie. To, že sa takéto veci dejú je očakávateľné a myslím, že nás to nemusí vôbec prekvapovať, môže to byť ešte 100 krát horšie. Zatiaľ si nedokážem predstaviť ako to celé dopadne, čo bude za 20 rokov, ale to kde je to teraz mi príde absolútne logické a je jasné, že niektorí writeri sa predajú do reklam a žijú z toho a robia sa akokeby popové graffiti, ktoré môže byť v niektorých prípadoch aj dobré a potom stojí na druhej strane úplne iná skupina ľudí, ktorí iba mrdajú vlaky, chrómy, tagy a sú to „destrojeři“ systému. Takže to spektrum je široké a každý si musí vybrať svoje miesto, čo chce, za čím ide – je to klasický model, z ktorého môžeš vychádzať, stačí sa nad tým iba zamyslieť. A kto sa nezamyslí a stane sa obeťou, tak sa v tom iba motá a buď sa hraje na bombera, alebo na hviezdu a to je rovnaký „prúser“, keď sa hráš na bombera, ako aj keď sa hráš na hviezdu.
Prejdime k rapu, aký bude ďalší vývoj PSH? Bude druhý album?
Momentálne nejazdíme už ani koncerty a kapela žažíva niečo ako „stop stuff“. Flákame sa spolu a robíme práve novú vec na Orionove sólo. Vo chvíli, keď ho on dokončí budeme pokračovať ďalej, máme už pripravené nejaké témy na album. Štúdio máme tiež predbežne dohodnuté, takže počítame, že budúci rok v septembri to bude vonku.
Rád by som sa opýtal na vaše koncerty, vravíš, že už nekoncertujete. Tie posledné boli naozaj „ako za trest“?! Prečo?
Pozri, je jasné, že keď hráš jeden materiál dlho, tak tam, bez toho aby si to chcel, proste vyprchá všetká enegia. A my sme už boli naozaj unavení hrať stále to isté. Teraz však cítime zmenu, začíname sa baviť o novom albume, doplnil nás Trafik a vôbec máme pripravené nové tracky, napr. od Wicha v úplne inom štýle aký robí. Máme znovu chuť a energiu, takže budeme opäť hrať s novým prístupom. Či tam bola neschopnosť, alebo lenivosť, naozaj neviem, jednoducho sme nechceli nič hrotiť a hovoriť si „Mali by sme urobiť album“. V nás bude vždy tá prirodzenosť, keď budeme vyšťavení, tak budeme vyšťavení a keď budeme nakopnutí tak to bude celé nakopnuté.
Ako si spomenul Ori pripravuje 2 časť Teritoria, čo ty a sólo!?
Track na Wichovom albume bol test. Vieš, že som dosť vyťažený, ale zároveň som uvítal šancu, kedy Ori robí sólo a ja si môžem robiť svoje veci, takže som robil na množstve iných prác a je zo mňa malý workoholik. Čo sa však týka sólového rapu, tak ten určite urobím, ale najskôr sa k nemu dostanem až po albume PSH. Mám v hlave určitý projekt, určitú predstavu ako by to malo vyzerať. Track Du Dolú z Wicha je v pohode, ale urobil som ho za 3 dni komplet so všetkým a to čo mám v hlave bude prepracovaná sústredená práca. Určite to bude krok úplne niekam inam. Bude to samozrejme rapové, ale v rámci rapu dosť experimentálne album.
Ako došlo k spolupráci s Katkou Winterovou z EOST, plánovali ste niečo podobné už dávno?
Bavím sa s ňou o tom už roky. Zhodou okolností sa s ňou poznám dlhý čas tak dobre, že spolu ideme na silvestra na chatu atď. chápeš a je tým pádom absolútne prirodzené, že sme sa o tom bavili už milión krát. Jedného dňa som jej opäť zavolal a povedal „Hele Káčo, tak teďko je šance neco udělat tak to poď dát…“. Ako som spomenul, bol to však iba test našej spolupráce, myslím, že toho spolu urobíme ešte omnoho viac. Celé nahrávanie opäť – prišla, ja som jej povedal čo má spievať, ona si to dva krát vyskúšala a nahrala to, ale verím, že bude schopná dať omnoho väčšie záležitosti, prepracovanejšie.
Viem, je to síce otázka príliš dopredu, ale kto bude produkovať „PSH2“, spomínal si Wicha, bude mať opäť album viac menej on?!
Tracky určite budeme hľadať u viacerých, v poslednom čase sa v Prahe vrhlo na produkciu dosť ľudí, takže bude z čoho vybrať. Nechcem zatiaľ predbiehať, máme vybraných iba pár vecí, ale v hre sú určite mená ako Enemy, Marko, CutDem, ale aj Trafik. Od Wicha toho ale použijeme asi opäť dosť.
Ako sa dnes pozeráš na „boom“ českého hip hopu, respektíve rapu?
Čím ďalej si uvedomujem, že prišiel čas, kedy je dôležité sústrediť sa na vlastnú prácu a blízkych priateľov. Robiť to, čo najlepšie a akoby týmto ovlyvňovať ten zbytok, celok, pretože už nie je možné komunikovať so všetkými. Je to už natoľko široké a natoľko beztvaré, že nie je možné komunikovať s celou scénou, scéna už neexistuje. Tá sa rozpustila do davu. Skôr bola scéna 100 ľudí, každého si poznal a s každým si mohol hocičo prebrať. Teraz to už možné nie je, všetci hovoria o všetkom a v ten moment je dobré povedať ok riešim si svoje veci a ostaneš iba medzi tými 100 ľudmi, ktorí stále sú, rovnako ako sú veci, o ktorých sa môžem baviť iba s ľudmi, s ktorými ma spája iba tá história. Potom sú samozrejme noví ľudia, ako napr. Phat, s ktorými sa môžem baviť aj teraz o veciach ktoré boli. Je samozrejme pár vynimiek a tie sú schopné pochopiť, potom sú niečo ako krátkodobí poslucháči, s ktorými sa o takých veciach vôbec nebavím respektíve bavím, ale na úplne inej úrovni ako napr. s bratom, s ktorým môžem prebrať všetko…
A čo hovoríš na záujem médií o hip hop respektíve rap?
Vidím to stále rovnako, bolo mi jasné, že sa také veci budú diať a tým pádom niesom nijak prekvapený, dokonca by som povedal , že som do istej miery voči tomu imúnny od začiatku až doteraz. Keď som iba maloval tak som také veci mal úplne v prdeli, bol som totálny pankáč a odvtedy ako robím viac vecí a komunikujem s hocikým som sa už naučil hovoriť nie. Najdôležitejšie je aby si si robil svoje veci a nenechal sa „úražať“, keby som premýšlal nad všetkým, tak by som sa asi zbláznil. Rap sa rozpredá totálne, graffiti sa rozpredáva pomaly a menej, break vidíš všade, tieto veci už vôbec neriešim, lebo by som sa z toho zbláznil, keby si sa ma opýtal z čoho sa zbláznim tak určite nie z množstva práce, ale z týchto myšlienok. Teraz sa už iba koncetrujem na svoju prácu. Scéna je natoľko široká, že bude niekoľko prúdov. Prúd, ktorý bude „žrať“ čokoľvek a prúdy, ktoré budú vedieť… stále rovnaká skupina, 100 ľudí, ako na začiatku.
Slovenská rapová scéna, ako ju vnímaš?
Začala pre mňa určite Troskami, pričom Vecove veci mám rád a vážim si ho, potom prišiel Názov stavby, ktorý ma totálne rozsekal a dodnes sa mi ich veci páčia, čistychov sólo je výborné. A nakoniec Kontrafakt, ktorí sú moji kamoši a samozrejme ma bavia tiež, každá tá kapela je iná. A viac toho ani moc nepoznám, počul som nejaké veci, ale mmm …
Ako to všetko stíhaš a ktorá z vecí je pre teba prioritou ak sa to tak dá nazvať?
Samozrejme nad tým sám premýšlam a vždy si sám odpoviem, že je pre mňa prioritou nerobiť. Cítim sa podobne, keď robím hociktorú z vecí, pretože to má všetko určitý prepojovací prvok teda že sú to všetko veci, ktoré ma zaujímajú, mám ich rád a verím im. Teda ani jedna z tých vecí nie je robená preto aby som sa uživil, tým že toho robím toľko a stále pracujem, tak sa vlastne uživím samovolne, bez toho aby som nad tým musel premýšlať. Samozrejme, že sa z času na čas stane, že nemám prachy, keďže robím napr. 3 mesiace na niečom, čo je vlastne charita. Každopádne tých vecí stihnem robiť toľko, že peniaze mám a zbytok času vyplním tým, čo momentálne je a čo ma práve najviac zaujíma. Nemôžem povedať, že by som niečo z tých vecí, ktoré robím uprednostňoval, alebo by som si hovoril toto musím robiť viac a toto menej, robím jednoducho iba to čo sa mi práve chce a je mi úplne jedno, čo to je, pretože sa cítim podobne na koncerte aj pri malovaní piecu atď. A hlavne všetko robím s podobnými ľuďmi, je to okruh ľudí, ktorých mám okolo seba, cca 20 ľudí, kamarátov, s ktorými spolupracujem, potom mám miliardu známych, o tých tiež môžem povedať, že sú moji kamaráti, ale ich nevidím celý rok, lebo s nimi práve nepracujem.
Marihuana?! V našom parlamente pripravujú zákon, že budeš môcť za držanie dostať 4-10 rokov, čo ty nato?
Tomu sa mi ani nechce veriť, som dosť zhulený na to, aby mi vôbec došlo, čo hovoríš :)) To je šialené. Myslím, že takéto zákony absolútne nemajú šancu.
Díky …
