Aký bol váš najobľúbenejší album minulého roka? A vašej mamy? A psa, rybičiek či korytnačky?
Začiatok nového roka je vždy také mizerné obdobie, keď sa vyrojí neprimerané množstvo rôznych ankiet, ktoré sa pokúšajú svojim čitateľom vysvetliť, čo všetko im v tom predchádzajúcom roku ušlo. Sám som do niekoľkých prispel či odpovedal, v pár majú dokonca pocit, že som hudobným kritikom.
Pritom celý tento každoročný folklór je takým smiešnym divadlom. Umenie sa síce nedá hodnotiť inak ako subjektívne, ale všetci sa aspoň raz do roka tvárme, že „práve táto“ anketa má patent na všeobecnú platnosť. Alebo je aspoň menej hlúpa (a zbytočná), než všetky tie ostatné.
Samotnú anketu pritom môžete urobiť dvomi spôsobmi: buď necháte hlasovať viac i menej širokú verejnosť, alebo oslovíte pár ľudí, ktorých pre nedostatok iných výrazov (a súdnosti) nazvete odborníkmi. Prípadne ešte môžete tieto spôsoby skombinovať.
V tom druhom prípade dostanete výsledok, ktorý určil osobný vkus pár jednotlivcov. A ideálnom druhom prípade vyberiete tých jednotlivcov tak, že ich ostatní uznávajú ako akési autority.
V tom prvom prípade dostanete ďalšiu variáciu Slávika – a je úplne jedno, či „tyraniu nevzdelanej väčšiny“ (ako ktosi nazval aj demokraciu) tvoria fanúšikovia akože alternatívneho rádia, komerčnej tiežtelky, programového týždenníka alebo magazínu pre záhradkárov a mamičky v domácnosti. Stále to bude výplod, ktorý je užitočnejší pre sociológov než pre tých, ktorí hľadajú novú muziku.
Keď oba spôsoby skombinujete, dostanete miš-maš, ktorý môžete pokojne nazvať Slávikom pre náročných. Slávikom 2.0. Aby som bol fér: sám v tomto Sláviku 2.0 (čiastočne) hlasujem. Niežeby to čokoľvek zaručovalo.
Napokon, takýto masový prieskum zrejme bude – a teraz hovorí číry optimizmus – zaujímavejší, než prečítať si niektoré anketové odpovede niektorých ľudí na niektorých webstránkach. A všetci vieme, ktoré, ktorých a kde.
Preto podporujeme Radio_Head Awards. A robíme to dobrovoľne, a vlastne celkom radi.
