Mattafix – mne dlho neznámu dvojku z Londýna som začal registrovať až po kontakte so skladbou Big City Life v niektorých domácich i zahraničných hitparádach. Prvý dojem bol asi taký, že na to, že to je avizované ako pop (a ono tá skladba popom nie je ani náhodou) je to nejaké dobré.O čosi neskôr sa dostávam k acelému albumu s názvom Signs Of A Struggle. Ak by ste si ale o Mattafix chceli urobiť názor práve podľa relatívne sladkej skladby Big City Life, urobili by ste asi chybu.
Tak a od tohto miesta by recenzia mohla pokračovať viacerými spôsobmi. Mohol by som písať, ako sa Mattafix snažia zviezť na momentálnom boome hudobne vzdušného hip-hopu, ako si vypožičiavajú z teraz toľko preferovanej „2 tone“ hudby (reggae, ska, dancehall, reggaeton atď.), ako otvorene alebo skryto vykrádajú kde koho. V niektorých skladbách celkom jednoznačne Rootsa Manuvu napríklad. Lenže, ani náhodou by som sa nepriblížil k podstate tohto albumu.
Povedať, že tento album je nekoncepčnou zlodejinou je ako tvrdiť, že Jánošík bol len obyčajný bandita. Áno, bol – no podľa kultúrnej tradície nielen. Tak aj Mattafix síce vytvorili album, ktorý si berie od – lepšie povedané asi odvoláva sa na – všelikoho, no CD je to napriek tomu viac než len zaujímavé.
Pretože prvoradá je na ňom textová stránka. Keď sa začítate do niektorých textov v booklete, zrazu zistíte, že hudba vám vlastne ani nechýba. Silné výpovede koketujúce s poéziou chvíľami zabrúsia do večných tém ako láska a vzťahy, aby to Mattafix hneď v nasledujúcom texte mohli otočiť a vy sa zrazu v skladbe nechávate unášať radikálnou kritikou spoločnosti a života v nej.
To všetko je podpreté melancholickou atmosférou polámaných beatov a melodickými linkami, z ktorých občas priam kričí, že síce živého hudobník v živote nevideli, no i tak sa akosi počúvajú dobre. A ste skladbám ochotný odpustiť i fakt, že ich zvuk je všetko možné, len nie vyvážený a nebodaj v top kvalite. Tak ako je napríklad hneď prvá Gangsters Blues prebasovaná a nasledujúca Big City Life výrazne prevýškovaná, aj pri ostatných by sa dal nájsť isté výhrady.
Sám ale neviem čím to je, že tam, kde by som pri iných albumoch pesimisticky krútil hlavou, ma pri Mattafix surový a živočíšny zvuk baví. Človek si vraj časom zvykne na všetko – to je pravda, a nebudem tvrdiť, že zvuk tohto albumu je nejaký úžasný, tak či onak – jeho živočíšnosť sa mi pri niektorých skladbách jednoducho páči.
MattafixLenže, bavíme sa tu o veciach, ktoré pri tomto albume vôbec nie sú podstatné. A ktoré aj tak rozozná iba minimum poslucháčov. Sami autori o svojom albume tvrdia, že je reakciou na to, čím prechádzajú dvaja mladí muži v prostredí 21. storočia. Tak s tým môžem iba súhlasiť. Mattafix, to je totiž Marlon Roudette, ktorý sa narodil v Londýne, následne odišiel s matkou do jej rodnej krajiny Sv. Vincent a Grenady, kde napáchol duchom reggae a dancehallu. Druhým členom je Preetesh Hirji, ktorého obaja rodičia pochádzajú z Indie. Z takéhoto koktailu môže vzniknúť iba zaujímavá hudba.
Preto na albume nájdete všetko, od striktnejších 2 tone-ov až po balady. Ak ale čakáte niečo, čo by pripomínali klasický rap – nedočkáte sa. Rapové pasáže na albume samozrejme sú, no je to skôr taký ten zvláštny britský rap (čo sa pohráva s raggamuffinom). Ale vôbec to nie je na škodu.
Tento album je čosi, čo sa na dlhé zimné večery hodí priam dokonale. Za oknami dážď alebo snehová kalamita, kosa, že neradno psa vyhnať, priateľka na gauči a Mattafix v CD prehrávači. Mne sa táto predstava celkom páči…
Tracklist k albumu Signs Of A Struggle (Buddhist Punk / Virgin Music / EMI – 2005)
1. Gangster Blues
2. Big City Life
3. Passer By
4. To & Fro
5. Everyone Around You
6. Clear And Present Danger
7. Older
8. I To You
9. Impartial
10. The Means
11. 11.30
12. The Forgotten
13. 555
14. Cool Down The Pace
