Kde bolo tam bolo, bola raz jedna malá stredoeurópska krajina s piatimi miliónmi bezradných obyvateľov. V tej krajine žil chlapec. Náš chlapec. Chlapec, ktorý chcel už od malička čosi dosiahnuť. Škrelo ho, že ho nikto nepozná. Ako roky pomaličky ubiehali, chlapec zistil, že spoza pece kariéru neurobí. A on sa chcel stať celebritou. Bol pre to ochotný urobiť čokoľvek.
Chlapec si vždy rád zaspieval. Kachličky v kúpelni sú napokon najlepší poslucháč. Nekritizujú. Tak sa teda rozhodol, že sa slávnym stane ako spevák. Poobzeral sa okolo seba, kúpil si niekoľko cédečiek spevákov pôvodom z malej stredoeurópskej krajinky a ostalo mu zle. I povedal si, urobím to inak.
Chlapec si pustil MTV a pozeral a pozeral. Až mu za pecou začalo byť horúco. Všetci sú tam takí nádherní, poskakuje okolo nich kopa polonahých dievčatiek. Krásny to život. Presne po tomto chlapec túži. Rád by to všetko mal. Najlepšie hneď.
A tak sa chlapec začal zaujímať o populárnu hudbu a biznis. Zistil si, čo znamenajú tajomné skratky ako soul či r’n’b. A namiesto kakaa pred spaním študuje techniku spevu, učí sa texty a predstavuje si, že na pódiu stojí vedľa svojich idolov ako Akon, Mario, Usher či R. Kelly. Sníva, ako ľudia v preplnenej hale aplaudujú jeho precíteným skladbám o stratenej a neopätovanej láske. Ako sa podpisuje na kartičky rozblázneným tínedžerkám a na podprsenky modelkám počas divokých párty v jeho apartmáne.
Jedného dňa si v záchvate nedocenenej melanchólie len tak prepína kanálmi televízie a čo nevidí. Pred zrakom mu poskakuje program verejnoprávnej inštitúcie. Že vraj hľadajú spevákov. A chlapec už predsa spevák je, no nie? Ako si zaumienil, tak aj urobil. Chlapec bude konečne star. Čo star, rovno SuperStar.
Chlapec je trošku talentovaný. Chlapec tuší, že na to má. Trochu karaoke predsa vydrží. A tak predstupuje pred porotu. Tá je – no, rôzna. Jeden porotca je arogantný a všetko, len nie vtipný, druhý polohluchý, tretia je najmä obchodníčka a predsedom je dávno zabudnutý nestor hudby malého stredoeurópskeho štátika. I povedali mu, chlapec, dobre robíš. A chlapec bol šťastný.
Zlý národ malej stredoeurópskej krajinky bol však proti. A chlapec karaoke nevyhral. Bol urazený a nahnevaný na malý zakomplexovaný národ, ktorý chlapca nepochopil. Pretože chlapec bol „cool“ a „in“ presne podľa amerického receptu a babky z hôr i dolín mali radšej Repete. Sen o vlastnom albume a následnej sláve sa začal pomaly rozplývať
A tu zrazu zázrak, prišla dobrá víla teta obchodníčka zo súťaže a povedala – chlapec, prečo by sme neurobili album? A chlapec skákal od radosti. I povedal víle: „a čo keby bol ten album ‘cool‘ a ‘in‘ presne podľa amerického receptu?“ Srdce poskočilo aj dobrej víle a dala chlapcovi svoje požehnanie. A tak sa chlapec zavrel do štúdia, nahovoril niekoľko známych hudobníkov a urobil cédečko.
Lenže chlapec nerátal so zlým a pomstychtivým kritikom. Hlúpy kritik nechcel pristúpiť na chlapcovu hru. Chlapec si totiž vyložil poučky ako byť „cool“ a „in“ po svojom. Namiesto trblietavej hudby, ktorú toľko ľúbil na MTV, vyrobil odpad. Ale to chlapec nevedel. Nepripúšťal si – odpad sú predsa tí zlí a nechápaví kritici.
Chlapec nahral „árenbí“ na spôsob malého stredoeurópskeho národa. V jeho rodnej reči. A v nadšení, že má album, zabudol na súdnosť. Od všetkej tej radosti niekedy náš trošku talentovaný chlapec dokonca zabudol spievať. Predsa len, karaoke šlo chlapcovi lepšie. Dobrá porota mu už nekryla chrbát a chlapec zrazu vpadol do divokých vôd šoubiznisu. Nerátal však s negatívnymi recenziami.
Na pomoc mu však znovu prišla dobrá víla. Priniesla chlapcovi čísla z predaja. A chlapec sa zase tešil. Z pozornosti, z ocenení. Zrazu mal chlapec okolo seba rozvášnené tínedžerky s kartičkami a denníčkami. Pohľad do rozžiarených očiek malých slečien mu vždy pripomenul, pre koho to robí. Nezáležalo na tom, že z veľkej miery boli fanynky najaté jednou z priživujúcich sa PR agentúr.
Jednu noc sa ale chlapcovi prisnilo, že v malej krajine je práve boom hip-hopu. I povedal si, že na svoj úžasný album pozve aj nejakých super špica dokonalých rapperov. Tak urobil. Lenže namiesto toho, aby pozval rapperov, pozval dvoch zvláštnych týpkov s divokými menami. A namiesto moderného hip hap hop šialenstva sa chlapec nechal nahovoriť na skladbu, ktorá všetkých núti spáchať samovraždu. No chlapcovi sa to nikto neodvážil povedať. Dvaja rapperi sa tešili, že ich spozná i niekto iný, než len mama v kuchyni. A chlapec žil stále v predstave, že cédečko je dokonalé.
Niekde tu by tento príbeh mohol skončiť. Končekov (pardón, Black P-ho) album je niečo dosť strašné. Pri jeho počúvaní som skoro ošedivel. Gypsiho r&b v češtine bolo fajn, no Končekova predstava o slovenskom r&b znie ako škriabanie nechtami po okennom skle. Hádam len s výnimkou dvoch kvázi nu-soulových skladieb I love you more a Not again. Tie sú relatívne dobré. Najhoršou vecou je však skladba Ting Ting s rapom od Rustyho a Leniwca. Najprv som si myslel, že si niekto zo mňa strieľa. Ale asi nie. Pri týchto dvoch týpkoch znie aj Modrá Žiara ako pán MC. Akože sorry chalani, ale takto nie. Tému textu by som akceptoval, ale zvyšok je čosi ako moja nočná mora. Humus (miernejšie to fakt povedať nedokážem).
Keby si Konček nepísal sám texty, možno by sa album vyhol dokonalej infantilite. Takto ho môžu brať vážne leda tak v ústave pre choromyseľných. Oskara Rózsu som považoval za celkom schopného muzikanta – no čo predviedol po hudobnej stránke tu… Ak si niekto myslí, že počúvateľné r&b sa urobí tak, že okopčím Timberlakea a dám mirnix-dirnix dokopy clap, congá, shaker a teraz toľko preferovanú variáciu na distortion synťák – musím ho sklamať. Také jednoduché to predsa len nie je. Neviem, čo pozitívne by som k tomuto albumu povedal. S výnimkou dvoch vyššie spomínaných skladieb je tento album absolútnou stratou času. Bohužiaľ.
Takže táto rozprávka by sa dala nazvať aj Ako chlapec prišiel o ilúzie
Tracklist k albumu My Soul (Sony BMG / 2005)
1. Intro
2. Ty si moja r’n’b
3. Krásny deň
4. Please don’t go
5. Svoj štýl
6. I love you more
7. Ting ting (feat. Rusty a Leniwec)
8. Život
9. Not again
10. Dokončený príbeh
11. Stále ťa mám
