Kedy si začal?
Mal som približne 11 rokov (1983-84), ale známy som sa stal až v 1990 v Puerto Ricu, a potom v New Yorku.
Čo malo na teba najväčší vplyv?
Najväčší vplyv na mňa mali staré obaly z breakdance-ových platní a filmy Beatstreet a Wildstyle.
Čo môžeš povedať o NYC v osemdesiatych rokoch?
V osemdesiatych rokoch ste mohli každý deň vidieť pomalované vlaky, ktoré vyzerali ako obrovské pohybujúce sa plátna a graffiti boli veľkou záhadou. Musel si vymyslieť a vytvoriť nový štýl, a farebné zladenie. Teraz už niesú vlaky príliš pomalované, ale môžeš vidieť graffiti všade. Môžeš ich predávať, alebo kupovať, ale už neexistuje originalita. Dnešní writeri robia perfektne to, čo my sme už vytvorili. Teraz sú graffiti všade, ale už niesú exkluzívne.
Drogy? Vyskúšal si?
Niečo som vyskúšal, lebo som vyrastal na ulici, preto viem, že ich nemám rád. Drogy môžu a aj zničia sny, ciele, a rovnako aj teba.
Čo si myslíš o graffiti v Európe?
Jednoznačne sú v Európe tí najlepší umelci, a viac vyspelí v graffiti, ako v Amerike. Európania, hlavne Nemci, to celé posunuli niekam ďalej, na vyšší stupeň a tiež európske štýly sú kvalitnejšie. Strašne rád by som precestoval a maloval po celej Európe.
Aký je tvoj názor na amerických raperov typu P.Daddy, W. Smith atď?
Ja osobne nemám rád žiadnu rapovú celebritu. Niekedy sú ich beaty v pohode, ale už v tom nieje žiaden odkaz. Všetko je to zkomercionalizované, záleží iba na tom, aby sa to predalo a zarobilo veľa peňazí. Vôbec nezáleží ako. Je to ako bezduché malovanie, keď ťaháš čiaru, ktorá nenesie žiadny odkaz. Ja to nerobím, rád malujem z významom a odkazom na stene.
Mal si niekedy problémy s políciu?
Áno, v roku 1997 ma chytili, keď som maloval v New Yorku metro. Vandal Squad (špaciálna polícia proti graffiti), ma zmlátili a strčili do basy na niekoľko hodín. Musel som si odrobiť verejnoprospešné práce. Okrem toho ma ešte niekoľko krát naháňala polícia v NewYorku aj v Puerto Ricu, ale vždy som utiekol.
Ako vidíš budúcnosť graffiti?
Graffiti nikdy nezomrú. A keď ich spoločnosť nebude akceptovať ako umenie, tak to bude ako vo filme Demolition man. Ale stále to bude pokračovať ďalej.
Čo ťa inšpiruje dnes?
Som inšpirovaný každodenným životom, ľuďmi, knihami, filmami atď. Vlastne hocičo, hocijaký maličký detajl mi môže dať fantastický nápad na tvar, alebo výplň piecu.
Tvoja crew?
Môj MTRclan je clan, nie crew. Znamená to „Minds to reality“ (Myšlienky reality), pretože všetko prichádza z naších myšlienok a my ich iba uskutočňujeme. Alebo to môže znamenať „Mi tierra represento“ (Ja reprezentujem moju krajinu). MTR bol pôvdne clan z Puerto Rica, ale neskôr sa rozšíril aj do iných miest. Môj klan sú: Clown, Siem, Dask(Miami), Bex, Oma, Soon, Clark, Part, Sex, Brue a ja.
Čo graffiti a vlaky?
Strašne rád by som zase videl pomalované vlaky, ktoré by jazdili cez mesto, ale to už sa nikdy nestane. Nemám rád, keď writeri ničia vnútro vozňov. Rád ich malujem, a rád pozorujem pomalované vlaky. Vyzerajú ako pohybujúce sa plátna.
Odkiaľ máš peniaze na graffiti?
Peniaze dostávam za zákazky, okrem toho samozrejme pracujem v normálnej robote.
Negatíva a pozitíva v graffiti?
Pozitívne v graffiti je, že je to jediná vec, ktorá ma dokáže držať mimo zločinu. Dali mi život, možnosť učiť sa od ostatných a to nielen writerov. Otvorili mi dvere do ťažšej úrovne a urobili ma umelcom. Graffiti ťa môžu dostať samozrejme aj do problémov so zákonom. Vtedy, keď sa to snažíš robiť ako my, v starých časoch. Môžeš si ublížiť, ak nepoznáš pravidlá hry.
Čo by si chcel robiť v budúcnosti?
Strašne rád by som každý deň maloval, alebo pracoval s umenín, alebo s niečím kreatívnym. Najlepší spôsob života je, keď si platený za to, čo ťa baví. Chcel by som sa vám poďakovať za túto možnosť a chcem sa ospravedlniť všetkým ľuďom a writerom, že som sa nemohol dostaviť na jam v Žiline toto leto. Dúfam, že ma pozvete aj nabudúce. Chcem poslať pozdravy Mami, Tita, Nay, Leslie, môjmu klanu MTR, Eve, Gabrielle,Danielovi, Marcele a do Purto Rica…
