Hip-hop nikdy nevyhrá cenu kritikov. Teda, aby to bolo presnejšie, hip-hop pravdepodobne nikdy nevyhrá cenu hudobných kritikov, najmä nie v súťaži ako Radio_Head Awards. Dôvod je celkom jednoduchý: oni nie sú jeho poslucháči.
Ak na Slovensku vôbec jestvujú hudobní kritici, najbližšie k nim majú práve tí, ktorí hlasujú v cene Rádia_FM. Iste, našlo by sa ešte pár kompetentných, no väčšinu z nich spája prinajmenej to, že nepočúvajú slovenský rap. A tak rovnako ako ja netuším, čo sa deje na domácej metalovej scéne, oni netušia – a asi ani nemôžu – aké vlastne vyšli domáce rapové CD. Práve v roku 2009 pritom prišlo niekoľko albumov, ktoré by si uznanie od odborníkov zaslúžili. No do shortlistu sa nakoniec ani jeden nedostal. Obávam sa tak, že som bol zrejme jediný, kto za hip-hop tento rok vôbec hlasoval.
Dôvodom sú možno predsudky i nevedomosť. Aj medzi (hudobne) rozhľadenými ľuďmi je predstava o domácom rape „buď – alebo“. Teda na jednej strane môže byť čímsi, čo do slepej (ale nespochybniteľne úspešnej) uličky priviedol Kontrafakt, na druhej potom intelektuálnou alternatívou typu Modrých hôr. A ešte tu je Vec: sám osebe fenomén, ktorého album si vypočujú aj ľudia, čo po inom hiphope celý rok nesiahnu.
Potom však majú kapely a jednotlivci ako Moja Reč či Kaidžas jednoducho smolu. Aj keď MR vydali vynikajúci album, určite lepší než Kolowrat či možno aj ako (Vlado Ďurajka odpustí) The Autumnist. Ale také sú vlastne mantinely slovenskej hudby: mimo internej komunity sa žánrom systematicky venuje tak jeden človek, pri istom optimizme možno dvaja. A som presvedčený, že rovnaké to je pri folku, klezmeri či opere. Potom sa však nečudujme, že aj tento rok budú ceny kritikov rozdané do istej miery za zásluhy (a mýty).
Odporúčame: prekračovať hudobné žánre. Pretože táto úvaha by platila skoro na akýkoľvek iný.
