Delik a Bene - Záblesky geniality, úlomky šialenstva

Zamyslite sa na chvíľu nad minulým rokom. Koľko dobrých domácich hiphopových albumov podľa vás vyšlo? Tri či štyri? A patria medzi ne aj Beneho a Delikove Záblesky geniality, úlomky šialenstva? Odpoveď skúsili nájsť OzD a Smoet.

TEXT: OzD

Delik a Bene – dvaja veľmi rozdielni raperi. Oboch ale spája skutočnosť, že v tom, čo robia, sú skutočne dobrí. Bál som sa ale, že ich spojením vznikne prapodivné duo – paškvil, ktorý nebude ani Delik, ani Bene a už vôbec nie dobrý.

Môžem ale pokojne zvolať Heuréka, pretože už viem, že som sa zmýlil. A môžem ďalej volať, že to nie je všetko. Že tento album nie je len ďalší dobrý album Beneho, alebo ďalší dobrý album Delika. Tento album je ešte oveľa viac.

Podarilo sa mu to, na čo Modré hory ašpirovali, ale skončili niekde úplne tesne pod vrcholom. AD raz v rozhovore povedal, že album JSS – Rap čo má reč, má dušu. A ja som tam tú dušu cítil a cítim dodnes. Keď si pustím tie staré tracky, stále vo mne dokážu vyvolať nálady a zimomriavky.

Odvtedy som čakal na ďalší takýto album. Boli projekty, v ktoré som veril a niektoré aj dopadli viac než dobre, ale vždy tam chýbal nejaký ten kúsok k tomu povestnému „to je ono”.

Teraz to už môžem povedať – práve tento album má dušu. Od prvého obrazu, keď sa Delik ako húsenica zakukľuje doma, aby nám pustil do hláv motýľa, až po posledný obraz, keď Bene odchádza na rum s Pekom.

Schválne píšem o obrazoch, pretože obrazotvornosť je silná stránka tohto albumu. Nestačí ho počúvať a uspokojiť sa s umením, ktoré je v ňom obsiahnuté. Núti vás tvoriť si v hlavách vlastné obrazy, vlastné umenie a vlastné príbehy. A to ma baví omnoho viac, ako počúvať cudzie príbehy z cudzích ulíc, do ktorých asi nepatrím.

A baví ma aj Pekova hudba. Tento chlapík ma skutočne dostal. Okrem Beneho snáď nespolupracuje s nikým, potom odprodukuje celý tento album a lezie z toho čistá krása.

Ak som povedal o albume, že má dušu a príbehy, tak to neplatí len o rape, lebo dušu a vlastné príbehy má aj táto hudba. A to je už čo povedať.

Preto si do nového roku prajem viac takýchto albumov, viac Beneho, viac Delika a viac Peka. A vlastne, veď Bene a Delik nie sú až takí rozdielni…

TEXT: Smoet

Musím sa k niečomu priznať. Keď sa pred rokmi objavili prvé skladby Peťa Tázoka, neveril som, že takýto človek naozaj existuje. Teda jasné, Peťo Tázok nejestvuje, ale myslel som si, že za projektom stojí nejaký známy rapper, ktorý mal z prebytku voľného času príliš veľa nápadov, použil nejaký vokóder a štylizáciu a výsledkom bolo internetové Ep.

Že nejaký Bene naozaj je, som jednoducho neveril. A nepomohlo ani presviedčanie Róberta Z., že kdesi sa predsa len prechádza chalan, ktorý má takúto logopedickú vadu a zároveň schopnosť písať zaujímavé texty.

Samozrejme, s Benem som sa odvtedy mnohokrát stretol, no Peťa Tázoka stále považujem za jeden zo zázrakov domáceho rapu. Ale medzičasom prišli Modré hory, ďalšie internetové vydania a šušľajúci Bene sa stal miláčikom istej časti hudobnej verejnosti.

Z druhej strany to bol o trochu jednoduchší príbeh. V Handlovej bol vždy šikovný basketbal a basketbal na Slovensku už kedysi priťahoval hip-hop. Že sa práve v tomto meste stretlo prekvapivo dobré duo Michadelik a Supa síce trochu prekvapujúce bolo, ale nie zase natoľko, ako keby takíto talentovaní rapperi prišli z oravských kopaníc.

Preskočme však minulosť. Delik sa medzičasom vypracoval na jedného z najlepších (ak nie formálne najlepšieho) domácich rapperov s tankovým flow a Bene sa stal akýmsi symbolom nerapového rapu (viem, že nálepku intelektuálny nemá príliš v láske).

Rozhodnutie skúsiť to spolu tak mohlo skončiť iba veľmi dobre alebo naopak veľmi zle. Čo si budeme rozprávať, platí to prvé: možno najmä preto, že toto zvláštne duo k sebe na prvý pohľad nesedí. Lenže len na prvý.

Istým spôsobom sa Delik a Bene dopĺňajú práve tam, kde majú svoje slabiny. Tou Beneho najväčšou je samozrejme „klasický“ rap. Známa rečová vada je objektívnou príčinou, miestami sa však vyskytnú aj problémy s rytmom.

Delik naopak dokáže rapovať ako obrnený transportér i ako športový kabriolet. Má techniku prejavu, o ktorej môže väčšina slovenských rapperov snívať – vrátane tých, u ktorých v každej druhej skladbe počúvate, že nik „nedáva“ lepšie ako oni.

Zároveň aj obsahovo patrí k tým zaujímavejším slovenským zástupcom hiphopu, lenže toto je práve Beneho silná stránka. Možno s výnimkou Lyrika nedokáže nik vytvárať podobné obrazy. Dôvodom azda je, že atmosféra Beneho slov je viac literárna než hiphopová, čo z neho na scéne robí výnimočnú postavu.

Keďže tieto dva prístupy sa stretli na Zábleskoch, výsledkom je obsahovo silný, čiastočne aj formálne výnimočný album, ktorý sa navyše predáva ako tričko. Už len tento nápad by stál za zmienku o skladbách, a to ste si ich ani nemuseli pustiť. Avšak, urobte to.

K štýlovému módnemu kusu totiž dostanete štrnásť skladieb, ktoré dokopy tvoria veľmi zaujímavý a kompaktný celok. Až tak, že v ankete istého rádia som ho nominoval medzi albumy roka.

Je jedno, či dvojica rozpráva o ženách, hiphope ale transvestitoch, je to príjemné počúvanie, ktoré môžete bez výčitiek pustiť takmer komukoľvek. Urobte tak najmä vtedy, ak má niekto pocit, že rap je len pseudohudba pre primitívov.