Príbehy za recenziami bývajú rôzne. Občas je to tak, že vás najprv nejaké CD zaujme, tak si ho zoženiete, vypočujete a potom vášmu šéfredaktorovi ponúknete na daný album recenziu. Častejšie je to ale tak, že vám prídu domov albumy rovno od vydavateľstva, prípadne za vami váš šéfredaktor dokráča, že „hen čo mám, nechce sa ti na to napísať článok?“.
A tak si to teda niekedy s väčším, inokedy s menším nadšením vypočujete a napokon zbúchate ako tak čitateľnú kamufláž. Ako napríklad teraz.
Presne takýmto spôsobom sa mi do rúk dostala francúzska kompilácia The Fullest, na ktorej okrem domácich rapperov vydavateľstva Full One hosťujú aj rapperi z US. To je síce všetko fajn, promo materiály toho vždy zvyknú narozprávať, ale o kvalite albumu to ešte nič nehovorí. Už len fakt, že by to mal byť rap z Francúzska vo mne vyvolávalo zmiešané pocity. Totiž, francúzsku scénu skoro vôbec nepoznám a v tomto jazyku nerozumiem ani „mäkké f“.
Tým šťastlivcom, ktorí túto melodickú reč ovládajú, ale odporúčam stránku www.fullone.com, možno sa o ľuďoch stojacich za týmto CD dozvedia viac.
Ale k samotnej hudbe, album trpí klasickou pôrodnou vadou väčšiny kompilácii – to jest nevyváženosťou jednotlivých skladieb. Niektoré sú samozrejme lepšie než ostatné, no určite nie všetky sú dokonalé. Surový zvuk by sa dal albumu ešte prepáčiť – nakoniec, pri albume, ktorý sa hrá na „underground“, by pôsobil načačkaný zvuk amerických štúdií akosi divne.
Inak to je ale so skladbami. Z jednotlivých trackov vanie vietor dôb dávno i nedávno minulých, občas mám pocit, akoby rapperi a najmä ich producenti zaspali dobu. Pretože takýto rap sa vo svete už skoro nerobí. Čo je pre niekoho negatívum, pre iného skôr pozitívum. To nechám na vás.
Pre mňa osobne to je istý závan nostalgie, návrat do deväťdesiatych rokov, keď som hip-hop (asi naivne) ešte považoval za úprimný. Čo dnes najmä na celosvetovej úrovni ani náhodou nie je.
Ak teda hľadáte autentické nahrávky, na tomto nosiči ich nájdete. A tiež už viem ako asi znejú skladby, ktoré francúzskeho pána ministra Sarkozyho vytáčajú k nepríčetnosti. Ak máte radi klasicky melodický „sample“ rap, tiež vás bude tento album baviť. Ak ale obľubujete skôr progresívnejšie beaty, koketujúce s urban alebo grime štýlmi, prípadne ľúbite bounce či nu skulový minimalizmus – môže vás táto kompilácia sklamať.
Určite ale nesklame, ak hľadáte čosi ako prvý „nástrel“ do francúzskej scény. Lebo aj takto asi znie dnešný francúzsky rap. Paradoxom je, že tento súčasný rap zo zeme galského kohúta hudobne až takým súčasným nie je. Dá sa mu to ale odpustiť – a to najmä vďaka jednej veci.
Toto CD v sebe totiž ukrýva silnú atmosféru, ktorá sa ním tiahne ako niť jednej takej antickej „kozenky“ bludiskom. Nie všetky skladby samozrejme možno považovať za dobré, taká Je suis od Fanatika ma dokáže vytáčať k nepríčetnosti – ale možno aj to je dobre.
Napokon už ostáva len čosi dodať na záver. Hm… no, pokiaľ na rozdiel odo mňa rozumiete po francúzsky, môže vás táto kompilácia zaujať. Mňa napriek faktu, že skoro polovica skladieb je v angličtine, príliš nebaví. Francúzskym skladbám nerozumiem, anglické sa mi zdajú také nemastné neslané a podklady nie sú tiež práve mojou šálkou. Táto kompilácia ale ani náhodou nie je zlá. Polovica slovenských rapperov by sa od radosti váľala po podlahe, keby vedeli urobiť takéto skladby. Len ja mám rád trochu iný rap.
Za pokus tento album ale rozhodne stojí. Minimálne pre svoj veľmi zaujímavý obal. Alibisticky iba dodám, že zvyšok je už na každom z vás milí čitatelia.
Tracklist ku kompilácii To The Fullest (Full One – 2005)
1. Akro – Intro
2. King Solomon – Frontline
3. Akro – Y’a pas de theme
4. Tragedy Khadafi feat. Booth – The revolution won’t televised
5. Fanatik – Je suis
6. Infamous Mobb – Fire
7. Jesse al Malik feat. Lil’ Dap – Ear to the streets
8. Al Iman staff – La voix du ghetto
9. The Animal Crackers – Uh-oh
10. Sonoblast – Au plus pres du fond
11. Soul-j – Straight to the fullest
12. Havoc and Tragedy Khadafi – Blinded by science
13. Fanatik – Franchement (remix)
14. Tragedy Khadafi, Nature and Blaq Poet – Kingz of Queens
15. L’enfant pabé, Omix and Seg – Sans Complexe
16. Jesse al Malik feat. Agony – Represent
