Približne pred dvomi rokmi priviedli moji vtedajší nadriadení do mojej vtedajšej kancelárie v zelenej reklamke na Leškovej nového kolegu. Spýtali sa, či ho môžu posadiť vedľa mňa. Premeral som si ho najprv podozrievavo, no vzápätí som intuitívne vycítil šancu – niečo mi hovorilo, že toto je človek, o ktorom by sa v budúcnosti dal napísať môj vysnívaný útvar, subjektívna časozberná reportáž.
Chlapec bol hiphoperom, čo naznačovalo hneď niekoľko detailov: ležérny prístup k noseniu opaskov, fetišistický prístup k noseniu šiltoviek, či kolega grafik, chlapcov kamarát z Prešova, ktorý ho hneď medzi dverami začal oslovovať hiphoperská hlavo či somáru. Priznám sa, už neviem, prečo mi ako indícia k preferovanému hudobnému žánru poslúžil aj termín somáru. Zrejme som čítal medzi riadkami.
Hiphoperi vydávajú albumy, pomyslel som si, a cesta k vydaniu albumu je predsa skvelým námetom na takúto reportáž. Privolil som a chlapca posadili vedľa mňa. Od tej chvíle som začal zberať materiál, aby som dnes mohol napísať to, čo píšem – text plný nepresností, fabulácii, osobných dojmov a časom skreslených historiek. Viem, čo hovorím, už úvod, ktorý ste dočítali, nie je nič iné ako jedna veľká fabulácia.
V skutočnosti sa ma totiž na to, či ten človek môže sedieť vedľa mňa, nikto nepýtal.
Hoperi chodia vo dvojici
Ten človek si hovoril Eremen, čo je mimoriadne kreatívna odvodenina z jeho krstného mena. Pri jej tvorbe postupoval nasledovne: 1. najprv z mena odstránil samohlásky a 2. k spoluhláskam, čo pozostali, pridal iné. Ak aj cez túto nepriestrelnú šifru uhádnete civilné meno subjektu, môžete sa odmeniť piškótikom.
Mimochodom, o názvosloví bude v tomto príbehu ešte reč.
Môj nový kolega ma začal rýchlo zasvecovať do subkultúry žánru, o ktorom mi na stredoškolských hodinách náboženstva nerozprávali. Jedným z jeho prvých pravidiel, ako som pochopil, je to, že hiphoperi nikdy nechodia sami. Pozorný čitateľ si to všimne v každom lepšom hiphopovom klipe, ktorého dej sa aspoň čiastočne odohráva v nejakom podchode – hiphoper tam vskutku nikdy nie je sám. Spoločnosť mu robí hneď niekoľko iných hiphoperov, takzvaná krú.
Eremen zrejme patrí k sociálne menej vyspelým predstaviteľom subkultúry, lebo žiadnu väčšiu krú nemal. Aby dostál pravidlu hiphoperi nikdy nechodia sami, našiel si aspoň producenta. Tak som spoznal Petijeeho.
Petijee je opäť nickname, ďalšia kreatívna odvodenina krstného mena, pri ktorej vám, z úcty k vášmu intelektu, ani len nebudem dávať návod, ako vznikla. Úlohou tohto skromného chlapca zo skromného (je tam iné?) prešovského sídliska bolo k Eremenovým hiphoperským myšlienkam produkovať hudbu, ktorá by tie myšlienky robila počúvateľnými. Petijee na to mal potrebný talent, vybavenie, aj bezcharakternú schopnosť vykrádať hudobné motívy z albumov zašlých hviezd (čomu sa v rámci subkultúry hovorí samplovať).
A tak ho Eremen prizval k spolupráci.
Petijee vitaj a cíť sa jak doma
Bar, podnik, dík že si volal
Tam hudba je priestor
Nepriestrelná zóna
No a po nás, bez obáv
Si zahrajte znova
Vďaka pravidelnému pracovnému i mimopracovnému kontaktu s oboma zložkami prešovského hviezdneho dua sa mi darilo vznik ich nového albumu sledovať viac-menej online. Prekvapilo ma, že texty a hudba vznikajú oddelene. Eremen mi pod chvíľou na útržkoch papiera nosil útržky textov, počas nedofajčených cigariet citoval nedokončené slohy a na monitore firemného Macu ukazoval ukážky z refrénov. Chvíľami sa zdalo, že úmyslom zamýšľaného albumu ani nie je mať v ňom niečo celé.
Kedy to bude – a oplatí sa čakať?
Sám neviem, že koľko je onedlho aj tak
Čas je krátky, a hlavne na mňa
Takže dá sa prečítať fakt raz dva
No žiadna sláva, pár termínov, nazdar
A ja ich nepoznám, no možno naschvál
A ďalej? pýtal som sa v duchu.
Petijee nebol iný. Keď som za chlapcami posledný rok a pol chodil do štúdia, neustále vyťahoval platne z priesvitného plastového boxu, ktoré si práve nakúpil vo Viedni, a zarezával začiatky skladieb, z ktorých bude skvelý beat.
Bude. Ale kedy?
Apropos, štúdio
Apropos, štúdio. Kým rockeri musia zákonite tvoriť v garáži, raperi si zvyknú prenajímať štúdio. Neveľkú, nepeknú, no podľa možnosti ako-tak zvukotesnú miestnosť v pivnici či starej fabrike, kde sa pokúšajú z útržkovitých textov a nasamplovaných pesničiek vystavať kvalitnú produkciu. Eremen a Petijee si to svoje štúdio na dlhé mesiace zbudovali v akejsi zdravotníckej budove na Kramároch.
Moja najdôležitejšia impresia z tohto miesta je, že sa tam nedalo ísť na záchod.
Chlapci, s opäť raz nie veľmi dôvtipným odkazom, priestor začali nazývať Pooperačným. Mesiace predtým, než začal vznikať tento text, si tam nainštalovali aparatúru, steny oblepili penovou izoláciou a Eremen sa po prvý raz postavil za mikrofón – aby nahral rap, ktorý má byť lepší, ako ten, čo hrajú vo FUNku. Niežeby som ja, Prešovčatá alebo iní undergroundoví pozéri FUNko počúval.
Tvoje slovo – Matkin, moje je Nietzsche
Tvoje je Chaplin, je bez zvuku, výsmech
Moje sample z platní, tvoje sú nikde
Len chytľavé skladby na zlý letný výber
Tvoj rap: Čech – výstup na Tatry
Môj rap: Cech – originál jak sa patrí
Konečne začal vznikať album. Večery a noci, ktoré Petijee a Eremen strávili v štúdiu, sa na ich osobnostných schránkach poznačili aspoň tak, ako osvedčená taktika na spríjemnenie večera, ktorú je však radno tasiť len v miere nevyhnutnej pre osobnú spotrebu. Dodnes si pamätám, ako mi raz v lete volali povyliezaní na kovovej bráne s otázkou, ako z husto obývanej oblasti na Kramároch odplašiť statné divoké prasa, ktoré si vraj vykračuje po okolí.
Treba prehodnotiť dávkovanie, radil som odborne.
Mnoho Povyku pre nič
Časom práce na albume pokročili do tej miery, že sa aktuálnou stála otázka, pod akým nickom by malo duo Petijee+Eremen vystupovať. Chlapci, ako je konečne ich zvykom, urobili chybu už na začiatku a rozhodli sa, že o tom nemôžu rozhodnúť sami. I prizvali si radcov – bandu vychytralých hejterov neochotných počúvať racionálne argumenty a tvrdohlavo presadzujúcich vlastné neuznané idey.
Plus mňa.
Podľa pôvodného zadania aby z toho trochu trčal Prešov, začali padať rôzne slovné variácie, ktoré obsahovali písmená P a O (čo je prešovská ŠPZ-ka, ale to píšem len pre tých, ktorí nie sú z Bratislavy). Väčšina návrhov bola priemerných, jeden výborný. Povyk; podľa explikácie skratka slovného spojenia Prešov, vy k. (sem si doplňte podľa možnosti niečo nevulgárne). Žiaľ, verejnosťou dobre prijímaný názov narazil u samotných autorov. Povyk označili za meno tuctovej metalovej kapely a zmietli zo stola.
Potom to už s navrhovanými názvami išlo skôr dole vodou. Ironické Ha-ha si privlastnila akási garážová kapela, slovná hráčka SkupiNaSlovo kolégium bavila iba pol večera. Nakoniec bolo prijaté rozhodnutie, z ktorého vyplynulo, že vrcholom terminologickej kreativity bola už hlásková kamufláž, ktorá z Romana a Petra spravila Eremena a Petijeeho.
A tak sa chlapci rozhodli týmto spôsobom podpisovať aj svoj nový album. Nakoniec, je to fajn.
No netvár sa, že všetko bude perfektné
Nedá sa na všetko dopredu si dať reservé
Chceš mať dlhý život, veľa prachov, dlhý náskok
A máš len dlhy, a dlhé vedenie, no máš ho
(…)
Fajn, bude mi fajn, každý deň musí byť fajn
Je hotovo
Krátko pred prezidentskými voľbami Petijee a Eremen slávnostne oznámili, že skladby sú hotové, a možno si ich počúvnuť. V surovej verzii, bez skrečov, nevymastrované a bez partov, ktoré mali dodať oslovení hostia. Pripravili skúšobné prehrávky, do kruhu posadili niekoľkých iracionálnych hejterov a stlačili play.
Keby som počúval všetko, bol by som pedant
No ja mám zapnutý filter, takže to nedám
Príklad. Počúvam: počuj sem, že čo dáš dneska
Ja ti nerozumiem, prosím ťa prestaň
Že kde zas meškám, ráno som prespal
kostol
Kresťan som asi len tak
Dám posteľ, ženská, mám pokoj vieš jak
Iba tak na práska ťahám sa jak brečtan
Na prvé počutie, bolo to dobré – a to som pôvodne nemal v pláne to chlapcom priznať. Ale vecí bez prvých plánov tuna v okolí nevzniká mnoho a Únikový východ Eremena a Petijeeho je projektom, v ktorom prvé plány naozaj nepočuť.
Bolo to dobré aj v surovej verzii, bez skrečov, nevymastrované a bez partov, ktoré mali dodať oslovení hostia. A je to ešte lepšie zabalené v podobe, v akej si tento album môžete kúpiť vy. S Lyrikom, Seizom, Luzerom či BoyWonderom ako hosťami, s vokálmi od Tiny Knapé či podareným coverom od Haziho.
Pravda, veriť mi nemusíte. Overte si to sami.
Celý album si môžete vypočuť na stránke ajlavmjuzik.com a originál CD zakúpiť v ArtAttack Shope
Za text ďakujeme Dušanovi Mikušovičovi
