V pohode počasie, ľudia … na Pohode
Slovo pohoda je už 12 rokov spojené s úspešným slovenským festivalom. O jeho obľúbenosti svedčí aj práve skončený ročník, počas ktorého zaznamenali organizátori rekord v návštevnosti. Na trenčianskom letisku sa 18-20. júla pohybovalo vyše 30 tisíc ľudí. Otázka znie: Bola kvantita na úkor kvality?
Festivaly dokážu presvedčiť predchádzajúcimi ročníkmi, headlinermi, sprievodnými akciami a službami pre návštevníkov. Nie vždy platí headliner = najlepší koncert. Iste, zvučné a známe meno pritiahne viacej ľudí ako kapela, s ktorou sa tesne pred odchodom spoznáte na google-i alebo myspace-i. Našťastie Bažant Pohoda má svoje veľké plus práve pri výbere menej známych, zato kvalitných kapiel. Novinky a vylepšenia neobišli ani servis pre návštevníkov. Poplatok za parkovné (pre väčšiu bezpečnosť našich štvornohých tátošov), vyšší počet WC (juchú aj tých splachovacích) sa síce premietli do ceny lístka, no všetko v prospech návštevníkov (niečo na tom asi bude).
Fatboy sklamal
Ako to už na väčších festivaloch býva nedá sa vidieť a stihnúť všetko čo by sme chceli stihnúť. Je potrebná selekcia kam áno a čo bohužiaľ obetujeme. Bohužiaľ sa netýka koncertu Lady Saw. Dáma známa svojimi pikantnými a šteklivými textami si svoje vystúpenie užila. V skladbe No Less Of A Woman ukázala svoju citlivejšiu stránku, čoby matky troch adoptívnych detí. V rámci spomínanej selekcie sa do piatkového „wish listu“ zmestili Matthew Herbert Big Band, Unkle, Fatboy Slim a Mr. Oizo. Hlavným headlinerom piatkového večera „mal byť“ Fatboy Slim. Jeho „set“ síce prilákal množstvo tanečne naladených ľudí, veľká časť z nich po chvíli radšej zamierila do O2 arény, ktorú roztancoval Mr.Oizo. V tomto prípade jednoznačne bod pre Oiza.
Opera a Streets
Ak na festivaloch stanujete, poznáte klasické potulovanie sa po areáli v sobotné dopoludnie. Sobota na Pohode servírovala chutné obedové menu. Royal Choral Society + SND sa postarali o zimomriavky z príjemného hudobného zážitku. Nebyť tam nevedela by som aké je toto spojenie vynikajúce. Ako dezert sa podávali Modré Hory. Zaručená kvalita Bene a Lyrik za asistencie Mariána Jaslovského a speváčky Habbiel dokazujú, že hudba sa na Slovensku dá robiť aj inou ako pop-rock cestou. Veľká vďaka za ich existenciu 🙂 Nemenej dobrú koncertnú atmosféru namixovali aj chalani z Pary. Ich koncert prilákalo viac ľudí ako organizátori zrejme očakávali. Preplnená O2 aréna bola jasným dôkazom.
Vo večerných hodinách sa pozornosť väčšiny návštevníkov upriamila na hlavný Bažant stage, kde premiérovo na Pohode vystupoval Richard Müller. Očakávania boli vysoké. Krstilo sa CD venované pocte Jara Filipa, krstný otec Milan Lasica. Priam ideálna kombinácia. Akosi to nefungovalo. Či to bolo zlým zvukom, príliš veľkým očakávaním alebo nemal Rišo Müller svoj deň? Odpoveď je zrejme niekde uprostred. (Mne sa to páčilo – Róbert Zeleňák 🙂
Azda najpôsobivejšiu show celého festivalu zabezpečil Mike Skinner známejší ako The Streets. Pre niektorých neznámy, pre mnohých najočakávanejší. Naučil sa viac ako: ahoj, ďakujem. Pre niekoho možno priehľadný trik, iní ocenili snahu. Tak či onak najlepšia práca a komunikácia s publikom, odzneli známe hity (Dry Your Eyes muselo byť) nie je čo vytýkať. Bolo by to zbytočné.
Pohoda 2008 bola úspešná. Pre organizátorov vďaka návštevníkom, pre návštevníkov vďaka atmosfére a programu. Kto chce nájde si dôvody prečo to nebolo tak, ako malo byť. Diskusia, či bola, alebo nebola ovplyvnená politikou je pre tých, ktorí to riešiť potrebujú. Ak máte radi hudbu, pravú festivalovú atmosféru vidíme sa o rok. Koho tento ročník sklamal, musí si nájsť inú…. pohodu.
